Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

inventár -a m.

1. zoznam a opis predmetov patriacich do istého (majetkového) celku; kniha s týmto zoznamom: zostaviť i.; zapísať do i-a

2. súhrn predmetov patriacich do istého (majetkového) celku: knižničný i., i. podniku; spísať i.

□ (u)robiť i. inventarizovať (význ. 1);

inventárny príd.: i-e číslo; i. prírastok

inventár -ra/-ru L -ri pl. N -re m.

inventár -ra/-ru L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zoznam a opis predmetov patriacich do istého (napr. majetkového) celku a tvoriacich jeho zariadenie; kniha obsahujúca tento zoznam: knižný i. zoznam kníh; knižničný i. súpis majetku a knižničného fondu knižnice; i. zariadenia, majetku; zostaviť, viesť i.; zapísať do inventára □ robiť, urobiť inventár niečoho inventarizovať niečo
2. ▶ súhrn predmetov patriacich do istého (napr. majetkového) celku a tvoriacich jeho zariadenie: kuchynský i.; múzejný i.; živý i. hospodárske zvieratá, dobytok; mŕtvy i. hospodárske budovy, zariadenia; stromový i. súbor stromov na určitej ploche; i. rastlín zbierka; živá kolekcia vtáčieho inventára; kontrola inventára; súpis inventáru; súčasťou inventáru sú dve kreslá, stôl, stolička a skriňa; pren. expr. byť živým inventárom dlhodobo (niekde) pôsobiť □ lingv. fonematický inventár slovenčiny; inventár hlások, morfém súbor

inventár -a m. ‹l›

1. súpis a popis predmetov patriacich k nejakému (majetkovému) celku; kniha, zošit s týmto zoznamom: zostaviť, viesť i.; zápis do i-a

2. súbor predmetov patriacich k nejakému (majetkovému) celku, tvoriacich jeho zariadenie: živý i. hospodárske zvieratá, dobytok; mŕtvy i. hospodárske budovy, stroje

3. lingv. zásoba, repertoár jazykových jednotiek: i. foném;

inventárny príd.: i. súpis, výkaz; i. kus zapísaný v inventári; i. prírastok; i-a cena; i-e číslo pod ktorým je predmet v inventári zapísaný, pren. predmet sám;

inventárne prísl.: odovzdať majetok i. podľa inventárneho súpisu

inventár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.

1. zoznam a opis všetkých predmetov patriacich k nejakému majetkovému celku: zostaviť, spísať i.;

2. súhrn predmetov patriacich k nejakému majetkovému celku, majetok: stavebný, hospodársky i.; živý i mŕtvy i. ťažný a úžitkový dobytok a hospodárske zariadenie; lingv. slovný i. slovná zásoba;

inventárny príd.: i-a kniha, i-e číslo; i. prírastok, i. kus, i. oblek

inventár m, inventárium s lat adm písomnosť obsahujúca súpis majetku: inventarium ma luk 557 (ORAVA 1616); papluon wnutr w inventaru nadepsany (KRUPINA 1690); inwentar statku y riadu w magery učineny (LEDNICA 1721); pri inventary strowily 96 den (S. ĽUPČA 1722) pri inventovaní; -ový príd: jačsmen mesky inventarowy (S. ĽUPČA 1735) zapísaný v inventári