intuícia -ie ž. vystihnutie (pravdy ap.) bez zjavnej log. úvahy al. analýzy: umelecká i.; dať sa viesť i-iou;
intuitívny príd.: i-e poznanie;
intuitívne prísl.: i. cítiť;
intuitívnosť -i ž.
intuitívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
intuitívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl. ▶ prostredníctvom intuície, (náhleho) poznania niečoho bez zmyslového al. rozumového zdôvodnenia: i. cítiť, konať; i. sa rozhodovať; i. vytušiť nebezpečenstvo; deti robia všetko veľmi i.; ženy sa zaujímajú viac o vnútorný život, pracujú intuitívnejšie; Pri budovaní pôvodných ciest človek intuitívne kopíroval ťahy veľkých stád. [G. Murín]
intuícia -ie ž. ‹f < l› psych. inštinktívne poznanie, vnuknutie, nápad, priamy pohľad, bleskové pochopenie bez účasti racionality; filoz. poznanie nezmyslovej povahy bez účasti racionality (v protiklade k diskurzívnemu poznaniu); (u Bergsona) určitý druh sympatie, ktorým sa prenášame dovnútra predmetu; (u Husserla) zreteľ podstát po eidetickej redukcii; (v mystike) bezprostredný zreteľ Boha;
intuitívny, zried. intuičný príd. založený na intuícii; nahliadnutý na základe tušenia: i-e poznanie, i-a schopnosť; i. typ;
intuitívne, zried. intuične prísl.;
intuitívnosť -ti ž.
intuitívny príd. založený na intuícii, inštiktívne poznávajúci: i. zážitok, i-e poznanie; i. realizmus, i. romantizmus;
intuitívne prísl.;
intuitívnosť, -ti ž.