intriga -y -ríg ž. obyč. mn. úklad, nástraha: zákulisné i-y
□ robiť i-y (proti niekomu) intrigovať
intriga -gy -ríg ž.
intriga -gy -ríg ž. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. obyč. pl. intrigy ▶ utajované, nečestné konanie zamerané na uskutočnenie niečoho zlého al. prekazenie niečoho; nečestné, zákerné činy; syn. úklady, nástrahy: zákulisné intrigy; intrigy v práci; zapliesť sa do siete intríg a klamstiev; odhaliť intrigy kolegov; stať sa obeťou intríg; byť bezmocný proti intrigám; čeliť intrigám; byť vtiahnutý do intríg; Intrigami príbuzných sa ocitla prakticky bez strechy nad hlavou. [Vč 1977] □ spriadať, snovať, splietať, robiť intrigy (proti niekomu) intrigovať 2. ▶ (v literárnom diele) dejová zápletka, ktorá sa nerieši priamym konaním, ale osobitnou úskočnou taktikou: i. v hre bola dôkladne premyslená
intriga -y ž. ‹f < t›
1. obyč. mn. úskočné, postranné nečestné konanie, čin, pletka, nástraha, úskok, úklad: strojiť, snovať i-y
2. lit. dejová zápletka v literárnom diele, ktorá sa nerieši priamym konaním, ale zvláštnou úskočnou taktikou;
intrigový príd.: i-á veselohra založená na intrige
intriga, -y, -ríg ž. (obyč. v mn. č.) tajná nástraha, úklady, ktorými sa má niečo prekaziť al. uskutočniť: politické i-y; robiť, kuť i-y proti niekomu;
lit. dejová zápletka;
intrigový príd.