intonácia -ie ž.
1. súbor melodických (a príp. iných zvukových) javov pri rečovom prejave: vetná i.
2. výškové vyladenie al. nasadenie istého tónu: čistá i., zlá i.;
intonačný príd.: i-é cvičenie; i. predel;
intonačne prísl.
intonácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
intonácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. lingv. ▶ zvuková modulácia rečového prehovoru prejavujúca sa v melódii, dôraze, prestávke, tempe, rytme a v zafarbení hlasu: stúpavá, klesavá i.; vetná i.; i. zisťovacej otázky; akútová i. v praslovančine realizovaná ako vyšší tón na konci slabiky, stúpavá; cirkumflexová i. v praslovančine realizovaná ako vyšší tón na začiatku slabiky, klesavá 2. hud. ▶ správne nasadenie výšky tónu (hlasom al. hudobným nástrojom); vyrovnanie zvuku jednotlivých tónov nástroja: mať dobrú, zlú intonáciu; okrem hry na hudobnom nástroji musí každý uchádzač zvládnuť teóriu a intonáciu 3. hud. ▶ melodické črty charakteristické pre hudbu určitého národa al. skladateľa: Pomocou príznačných hudobných intonácií [Cikker] vykresľuje vonkajšie prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. [LT 1998]
intonácia -ie ž. ‹t›
1. hud. správne nasadenie výšky tónu (hlasom al. hudobným nástrojom); vyrovnanie zvuku jednotlivých tónov nástroja; lingv. zvuková modulácia súvislého prehovoru, v ktorom sa uplatňuje pohyb výšky hlasu, rečové tempo, prípadne kombinácia týchto prostriedkov
2. hud. melodické črty charakteristické pre hudbu určitého národa
3. cirk. hud. (v gregoriánskom choráli) vstupné slová spievané kňazom al. rechtorom;
intonačný príd.: hud. i-á kadencia; i-á modifikácia tónov; lingv. i. priebeh vety; i-á línia verša; i. rozbor básnického textu; i-é centrum zvukovo zvýraznená slabika slova (taktu), ktorá je zvyčajným jadrom výpovede;
intonačne prísl.: i. čistý tón
intonácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. melodicko-rytmická stránka slovného prejavu, stúpanie a klesanie hlasu pri rečovom prejave, zafarbenie, hudobnosť hlasu: hlasová i., i. reči; vetná, veršovaná, rytmická i.;
2. hud. presné nasadenie určitého tónu: čistá i.;
3. lingv. akútová, cirkumflexová i. melodický prízvuk;
intonačný príd.: i. celok, i-é cvičenie, i-é zvláštnosti ľudovej piesne;
intonačne prísl. i. čistý tón