internovať dok. i nedok. obmedziť, obmedzovať slobodu pohybu: i. všetkých podozrivých
internovať [-t-] -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok.
internovať [-t-] -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ práv. (koho) ▶ nútiť, donútiť niekoho zdržiavať sa na určitom mieste, napr. z politických, bezpečnostných dôvodov; väzniť, uväzniť niekoho na základe policajného (nie súdneho) rozhodnutia: i. vojnových zajatcov v tábore; medzi internovanými utečencami je veľa detí; prežiť internovanie; návrh novely ústavy umožňuje predĺžiť internovanie podozrivej osoby
internovať nedok. i dok. ‹l› (koho, A) obmedzovať, obmedziť niekomu slobodu pohybu, (u)väzniť ho pod policajným (nie súdnym) rozhodnutím
internovať p. zaistiť 1, väzniť
väzniť držať vo väzení • žalárovať: väznili, žalárovali bojovníkov • internovať (obyč. dočasne): internovali všetkých podozrivých • zastar.: väziť • áreštovať
zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatkli • zadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na úteku • zobrať • vziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na ulici • internovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobyt • subšt. zbaliť: polícia ho zbalila
porov. aj uväzniť
2. p. zabezpečiť 1, 2
internovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo) určovať, určiť niekomu nútený pobyt na určitom mieste, napr. z dôvodov politických, bezpečnostných, zdravotných, zaisťovať, zaistiť: i. posádku