interesantný príd. hovor. vzbudzujúci záujem, zaujímavý, pozoruhodný: i. zjav, i-é dielo;
interesantne prísl.
interesantný [-t-] -ná -né 2. st. -nejší príd.
interesantný [-t-] -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ vzbudzujúci záujem, pozornosť, zaujímavý, pozoruhodný: i. prírodný objekt; i. hubársky úlovok; interesantná otázka, odpoveď študenta; interesantná mladá dáma; jedna z najinteresantnejších lokalít strednej Európy; mať i. postreh; to je interesantné!; Kukučín nechcel robiť interesantným ani vec, ani seba. [J. Števček]
interesantný príd. ‹f < l› vzbudzujúci záujem, zaujímavý, pozoruhodný, príťažlivý;
interesantne prísl.;
interesantnosť -ti ž.
interesantný p. zaujímavý
zaujímavý ktorý vzbudzuje záujem, pozornosť • pozoruhodný • obdivuhodný: zaujímavá, pozoruhodná, obdivuhodná žena; pozoruhodné dielo • interesantný: interesantný zjav • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. všedný, obyčajný): má nezvyčajné, nevšedné názory • zvláštny • mimoriadny • výnimočný • kuriózny (veľmi zaujímavý): zvláštny, výnimočný umelec; kuriózna situácia • exotický (zaujímavý svojou cudzorodosťou) • originálny (zaujímavý svojou originálnosťou): exotická, originálna krása; originálna bytosť • zábavný (prinášajúci aj zábavu): zábavné čítanie • pútavý • príťažlivý (vzbudzujúci príťažlivosť): pútavý, príťažlivý človek • farebný • farbistý (zaujímavý pestrosťou): farebné, farbisté rozprávanie príbehu • hovor. záživný: celkom záživná učebnica
interesantný príd. zaujímavý, pozoruhodný: i. človek, i. zjav;
interesantnosť, -ti ž.