inteligencia -ie ž.
1. duš. vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie: prirodzená i., vysoká i.
2. spoloč. vrstva duševne pracujúcich ľudí: humanitná, technická i.;
inteligenčný príd. k 1: psych. i. kvocient pomer mentálneho a fyzického veku; číselné označenie úrovne inteligencie skúmanej osoby
inteligencia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
inteligencia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. i psych. ▶ všeobecná schopnosť chápania, samostatného myslenia a riešenia problémov al. situácií intelektovými procesmi, rozumové nadanie, chápavosť: abstraktná, praktická, tvorivá i.; nižší, vyšší stupeň inteligencie; i. zvierat, psov schopnosť chápať a učiť sa; vynikať, vyznačovať sa nadpriemernou inteligenciou; Úspechy u ľudí pripisoval svojej povahe a inteligencii. [H. Dvořáková]; pren. Jedna z najjasnozrivejších inteligencií svojho storočia. [J. Zambor] mimoriadne inteligentných ľudí 2. inform. umelá inteligencia ▶ odbor informatiky zaoberajúci sa modelovaním ľudského vnímania a myslenia pri riešení zložitých úloh 3. iba sg. ▶ spoločenská vrstva ľudí vykonávajúcich kvalifikovanú duševnú činnosť: humanitná, technická i.; predstavitelia, príslušníci rómskej inteligencie; významné osobnosti slovenskej evanjelickej inteligencie; osamelosť národnej inteligencie uprostred národa [V. Mináč]; Vedecká inteligencia zohráva dôležitú úlohu v kultúrnotvornom a vzdelanostnom procese národa. [LT 1998] □ (prv) pracujúca inteligencia sociálna skupina duševne pracujúcich ľudí s vyšším vzdelaním; mimozemské inteligencie predpokladané inteligentné civilizácie vo vesmíre
inteligencia -ie ž. ‹l›
1. schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie: prirodzená i.; vysoká, nízka i.; skúška i-ie; výp. tech. umelá i. schopnosť počítača napodobňovať niektoré funkcie ľudského mozgu
2. spoločenská vrstva ľudí vykonávajúcich zložitú, kvalifikovanú duševnú činnosť: technická i.;
inteligenčný príd.: psych. i. kvocient číselné vyjadrenie úrovne inteligencie jedinca pomerom jeho mentálneho veku ku skutočnému veku, skr. IQ
inteligencia, -ie ž.
1. duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť: vrodená i., vysoká, nadpriemerná i.;
2. vrstva duševne pracujúcich ľudí s vyšším vzdelaním. inteligenti: pracujúca i., technická i.; miestna i., dedinská i.;
inteligenčný príd. k 1: i-é schopnosti; psych. i. kvocient pomer mentálneho a chronologického veku