intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;
intelektuálka -y -lok ž.;
intelektuálsky príd. i prísl.: i. výzor; i. založený;
intelektuálstvo -a s. i pejor. rozumovanie
intelektuálsky [-t-] -ka -ke 2. st. -kejší príd.
intelektuálsky [-t-] 2. st. -kejšie prísl.
intelektuálsky1 [-t-] -ka -ke príd. 1. 2. st. -kejší ▶ charakteristický pre intelektuála, rozumovo, vedecky, duševne činného človeka; vedený, usmerňovaný intelektom, intelektuálny: intelektuálska spoločnosť; intelektuálske kruhy; i. humor, slovník; intelektuálska atmosféra, spoločnosť; Autor pohybujúci sa iba v mestskom intelektuálskom prostredí. [I. Kadlečík]; Svoju tvorbu sám označuje za akýsi prienik ľudovej zábavy s intelektuálskejším zameraním. [Sme 1996] 2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho k označenému javu) neprimerane, samoúčelne intelektuálny; predstierajúci intelektuálnosť: i. výmysel; intelektuálske elitárstvo [L. Ballek]; vyžívať sa v intelektuálskom slovičkárení [Sme 1998]
intelektuálsky2 [-t-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ ako intelektuál, rozumovo, vedecky, duševne činný človek; príznačne pre intelektuála, pre intelektuálov, intelektuálne: i. orientovaný politik; i. založená rodina; Intelektuálsky vzdelaný a dôkladnejšie sčítaný náš rozprávač nebol. [Š. Žáry]; Suchý, intelektuálsky prešpekulovaný humor komédie bol nad sily hercov i režiséra. [J. Puškáš]; Mnohí interpreti sa snažia navonok vyzerať aspoň o kúsok intelektuálskejšie, ako sú v skutočnosti. [InZ 2002]
intelektuál -a m. (intelektuálka -y ž.) príslušník inteligencie, duševne tvorivo pracujúci človek, vzdelanec so samostatným názorom na základné otázky filozofie, umenia, politiky, náboženstva a pod; niekedy pejor. človek jalovo teoretizujúci;
intelektuálsky1 príd.: i. typ;
intelektuálsky2 prísl.;
intelektuálstvo -a s. súhrn vlastností intelektuálov
intelektuálsky1 → intelektuál
intelektuálsky2 → intelektuál
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
intelektuálny, intelektuálsky p. rozumový 1, duševný
rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosť • myšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesy • intelektuálny • intelektuálsky • duševný: intelektuálna, duševná práca • logický • odb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)
2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístup • chladný • triezvy: chladné, triezve úvahy • odb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)
p. aj rozumný, triezvy, chladný 2
intelektuál, -a m. človek s vyšším vzdením, stojaci na vysokej duchovnej úrovni, obyč. duševne pracujúci, vzdelanec;
intelektuálka, -y, -lok ž.;
intelektuálsky príd. i prísl. obyč. pejor.: i-a tvár; i-a povýšenosť; i. skepticizmus, i. individualizmus;
intelektuálstvo, -a str. súhrn vlastností intelektuálov
intelektuálsky p. intelektuál