intelekt -u m. rozumové schopnosti, rozum, um;
intelektuálny príd.: i-a činnosť, i-e sklony;
intelektuálne prísl.: i. vyspieť;
intelektuálnosť -i ž.
intelektuálnosť [-t-] -ti ž.
intelektuálnosť [-t-] -ti ž. ▶ prejav intelektuálnej, rozumovej činnosti; zameranie na intelektuálnu činnosť, intelektuálstvo: spájať i. s citovosťou; prílišná intelektuálnosť poviedky [J. Lenčo]; Intelektuálnosť nekladie [Andraščík] do protikladu s emocionálnosťou. [J. Zambor]
intelektuálny príd. k intelekt, k intelektuál, rozumový: i. typ;
intelektuálne prísl.;
intelektuálnosť -ti ž.
intelektuálny príd. týkajúci sa rozumu, duševnej činnosti človeka, rozumový; rozumove založený: i. pracovník, i-a práca, i-e schopnosti; práv. i. pôvodca duševný;
intelektuálne prísl.: i. vyspelý;
intelektuálnosť, -ti ž.