intelektuálik [-t-] -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.
intelektuál [-t-] -la pl. N -li m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rozumovo, vedecky, duševne činný človek, vzdelanec: nezávislý i.; ľavicovo, liberálne orientovaní intelektuáli; iniciatíva, výzva intelektuálov; Tešila sa [petícia] veľkému ohlasu najmä v kruhoch intelektuálov. [M. Hvorecký]; Úlohou intelektuálov nie je meniť svet, ale bez stereotypných okuliarov sa ho pokúsiť vysvetliť. [Slo 2002] 2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho k označenému javu) kto neprimerane, samoúčelne al. priveľa teoretizuje: to je len taký i.!; Mimochodom, najmenej múdrych ľudí som stretol medzi takzvanými intelektuálmi. [D. Mitana]; Depresia a fóbia sú dôležité poznávacie znaky kaviarenského intelektuála [InZ 1999] ▷ intelektuálik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: Tento namyslený intelektuálik, tento študentík nadžganý učenosťou. [P. Karvaš]; intelektuálka -ky -lok ž.: nová kniha mladej intelektuálky