intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;
intelektuálka -y -lok ž.;
intelektuálsky príd. i prísl.: i. výzor; i. založený;
intelektuálstvo -a s. i pejor. rozumovanie
intelektuál [-t-] -la pl. N -li m.
intelektuál [-t-] -la pl. N -li m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rozumovo, vedecky, duševne činný človek, vzdelanec: nezávislý i.; ľavicovo, liberálne orientovaní intelektuáli; iniciatíva, výzva intelektuálov; Tešila sa [petícia] veľkému ohlasu najmä v kruhoch intelektuálov. [M. Hvorecký]; Úlohou intelektuálov nie je meniť svet, ale bez stereotypných okuliarov sa ho pokúsiť vysvetliť. [Slo 2002] 2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho k označenému javu) kto neprimerane, samoúčelne al. priveľa teoretizuje: to je len taký i.!; Mimochodom, najmenej múdrych ľudí som stretol medzi takzvanými intelektuálmi. [D. Mitana]; Depresia a fóbia sú dôležité poznávacie znaky kaviarenského intelektuála [InZ 1999] ▷ intelektuálik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: Tento namyslený intelektuálik, tento študentík nadžganý učenosťou. [P. Karvaš]; intelektuálka -ky -lok ž.: nová kniha mladej intelektuálky
intelektuál -a m. (intelektuálka -y ž.) príslušník inteligencie, duševne tvorivo pracujúci človek, vzdelanec so samostatným názorom na základné otázky filozofie, umenia, politiky, náboženstva a pod; niekedy pejor. človek jalovo teoretizujúci;
intelektuálsky1 príd.: i. typ;
intelektuálsky2 prísl.;
intelektuálstvo -a s. súhrn vlastností intelektuálov
intelektuál človek s vyšším vzdelaním, obyč. duševne pracujúci • vzdelanec: vrstva intelektuálov, vzdelancov • inteligent (príslušník spoločenskej vrstvy duševne pracujúcich ľudí al. vôbec duševne vyspelý, súdny človek)
intelektuál, -a m. človek s vyšším vzdením, stojaci na vysokej duchovnej úrovni, obyč. duševne pracujúci, vzdelanec;
intelektuálka, -y, -lok ž.;
intelektuálsky príd. i prísl. obyč. pejor.: i-a tvár; i-a povýšenosť; i. skepticizmus, i. individualizmus;
intelektuálstvo, -a str. súhrn vlastností intelektuálov