inklinovať nedok. kniž. mať sklon, náklonnosť: i. k poézii
inklinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok.
inklinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok. ⟨lat.⟩ (k čomu, ku komu) ▶ prejavovať náklonnosť, mať kladný citový vzťah k niekomu, k niečomu; prikláňať sa, pridávať sa k niekomu, k niečomu: jednoznačne, silne, výrazne i. k hudbe; prirodzené, tradičné inklinovanie k umeniu; i. k poézii, k športu; Slabšie osobnosti, ku ktorým sa sám priraďoval, náruživo inklinujú k osobnostiam silným. [J. Lenčo]; On sám k nijakej strane zjavnejšie neinklinoval, držal sa bokom. [L. Ballek]
inklinovať nedok. ‹l› kniž. (k čomu) mať sklon, náklonnosť k niečomu, záľubu v niečom: i. k hudbe
inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavom • kloniť sa • pridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozície • mať tendenciu • hovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote
inklinovať, -uje, -ujú nedok. (k čomu) mať sklon, náklonnosť, kloniť sa k niečomu: i. k chorobám, k nejakému povolaniu
inklinovať sa dk prikloniť sa k niekomu, niečomu: potom inclynowal se mezy pany wolence (s. l. 1654)