infrazvuk -u m. fyz. ľudským uchom nepočuteľné zvukové vlnenie
infrazvuk -ku pl. N -ky m.
infrazvuk -ku pl. N -ky m. ⟨prvá časť lat.⟩ fyz. ▶ mechanické vlnenie, ktorého frekvencie sú pod frekvenčným rozsahom vnímateľným ľudským sluchom: analyzovať zdroje infrazvuku v prírode; technické zariadenia spôsobujúce i.; skúmať škodlivé účinky infrazvuku na ľudský organizmus
infrazvuk -u m. ‹l + sl› fyz. zvukové vlnenie s nízkymi kmitočtami, ktoré nemožno vnímať ľudským sluchom;
infrazvukový príd. fyz. infraakustický
infrazvuk, -u m. fyz. zvuk, ktorého kmity majú takú malú frekvenciu, že ich už ľudské ucho nezachytáva