indoeurópsky príd.: lingv. i-e jazyky geneticky príbuzné jazyky obyvateľov Európy a Ázie
indoeurópsky -ka -ke príd.
indoeurópsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s Indoeurópanmi, najmä s ich jazykom a kultúrou: indoeurópske kmene, národy; indoeurópska kultúra; indoeurópska pravlasť □ lingv. indoeurópske jazyky pôvodom príbuzné jazyky obyvateľov Európy a veľkej časti Ázie historicky vychádzajúce zo spoločného prajazyka
indoeurópsky príd. ‹VM› lingv.: i-e jazyky geneticky príbuzné jazyky obyvateľov Európy a Ázie, od novoveku rozšírené aj v oblastiach kolonizovaných Európanmi
Indoeurópania, -ov m. príslušníci skupiny jazykove príbuzných kmeňov, národnosti a národov, bývajúcich oddávna v Európe a Ázii;
indoeurópsky príd. týkajúci sa Idoeurópanov, najmä ich jazyka a kultúry; vlastný, patriaci Indoeurópanom: i. jazykospyt, i-e jazyky, národy; i-a pravlasť
indoeurópsky p. Indoeurópania