individualizmus -mu m.
1. zdôrazňovanie význ. jednotlivca; vyzdvihovanie záujmov jednotlivca nad záujmy celku, op. kolektivizmus
2. vysvetľovanie dejinných javov ako výsledku činnosti jednotlivcov;
individualista -u m.
1. kto pestuje individualizmus (význ. 1)
2. stúpenec individualizmu (význ. 2);
individualistka -y -tiek ž.;
individualistický príd.: i. spôsob práce; i. názor;
individualisticky prísl.
individualizmus [-d-] -mu m.
individualizmus [-d-] -mu m. 1. ▶ postoj k svetu určovaný vyhranenými osobnými názormi, predstavami a cieľmi, bez pocitu spolupatričnosti so spoločnosťou; op. kolektívnosť, kolektivizmus: výrazný, silný i.; umelecký i. svojrázna, osobitá, vyhranená umelecká tvorba; romantický i. v literatúre 19. storočia; Viac kolektívnej hry a menej individualizmu a potom môžeme mať úspech. [Sme 1996] 2. filoz. ▶ zdôrazňovanie významu indivídua, jednotlivca a jeho nezávislosti od spoločnosti; op. kolektivizmus: kritizovať, vyzdvihovať i.
individualizmus -mu m. ‹l›
1. nezávislosť jedinca od skupinových a spoločenských noriem či štandardov
2. spôsob myslenia a konania, prípadne teoretické poňatie, vychádzajúce zo záujmu a práv jedinca poňatého ako nezastupiteľná osobnosť, ktorú musí dané spoločenské usporiadanie rešpektovať
3. lingv. slovo príznačné pre určitého hovoriaceho, najmä tvorivého autora
individualizmus, -mu m.
1. názor, smer vyzdvihujúci záujmy jednotlivca na záujmy spoločnosti, celku, zdôrazňovanie jednotlivca, osobnosti: liberálny i., umelecký, výchovný i.;
2. idealistické vysvetľovanie spoločenských javov ako výsledku činnosti jednotlivcov, a nie národov, más, tried;
individualista, -u m.
1. stúpenec individualizmu;
2. kto prejavuje individualizmus, zámerne sa odlišuje od iných, protispoločenský človek;
individualistka, -y, -tiek ž.;
individualistický príd.: i-é sklony, názory; i. spoločenský systém; i. liberalizmus;
individualisticky prísl.: i. založený človek