individualita -y -lít ž.
1. súhrn typických vlastností osoby, kolektívu, veci, osobitosť, svojráznosť: autorská i., národná i.; prejaviť svoju i-u
2. osobnosť (význ. 1): bol veľkou i-ou
individualita [-d-] -ty -lít ž.
individualita [-d-] -ty -lít ž. 1. iba sg. ▶ súhrn typických charakterových a psychických vlastností osoby al. kolektívu odlišujúci ich od iných, osobitosť, svojráznosť; syn. individuálnosť: i. človeka, národa; prejaviť svoju individualitu; potláčať, rešpektovať, rozvíjať individualitu dieťaťa; Bez individuality niet tvorby, pravdy, poézie. [I. Kadlečík] 2. ▶ človek s vyhranenými vlastnosťami, s osobitými, výnimočnými kvalitami; syn. osobnosť: výrazná umelecká i.; spevácke, tanečné individuality; kolektív so silnými individualitami; Už ani on nechcel byť individualitou. Ľudia už nemajú radi individuality. [L. Ballek]
individualita -y ž. ‹l›
1. súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, (charakterová, názorová) osobitosť, svojráznosť
2. (vyhranená) osobnosť, svojrázny jedinec
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
individualita 1. p. svojráz, zvláštnosť 1 2. p. osobnosť 1
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo
zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosť • osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka • svojráz • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov • mimoriadnosť • originálnosť • originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • zastaráv. svojstvo • individualita: prejavovať svoju individualitu
2. p. špecialita 1, kuriozita
individualita, -y, -lít ž.
1. súhrn charakterových a psychických zvláštností odlišujúcich jednotlivca al. kolektív od iného jednotlivca al. kolektívu, osobnosť, svojskosť: národná, psychická i., básnická i.; uplatniť, potlačiť svoju i-u, vzdať sa svojej i-y;
2. jednotlivec, osobnosť, indivíduum: Keď sa nahneval niektorý, odišiel, ale to nenarušovalo tohoto celku slobodných individualít. (Hurb.)