individualizmus -mu m.
1. zdôrazňovanie význ. jednotlivca; vyzdvihovanie záujmov jednotlivca nad záujmy celku, op. kolektivizmus
2. vysvetľovanie dejinných javov ako výsledku činnosti jednotlivcov;
individualista -u m.
1. kto pestuje individualizmus (význ. 1)
2. stúpenec individualizmu (význ. 2);
individualistka -y -tiek ž.;
individualistický príd.: i. spôsob práce; i. názor;
individualisticky prísl.
individualistický [-d-t-] -ká -ké príd.
individualistický [-d-t-] -ká -ké príd. 1. 2. st. -kejší ▶ príznačný pre individualistu; uplatňujúci svoje osobné názory, svoj spôsob života a pod.: i. postoj, záujem; individualistické riešenie problému; i. charakter romantizmu; mať, prejavovať individualistické sklony; Dobrovoľné vzdanie sa individualistických nárokov. [V. Mikula]; Je to [Robert Fischer] najindividualistickejší, najmlčanlivejší a najuzavretejší šachový majster všetkých čias. [Sme 2008] 2. filoz. ▶ súvisiaci s individualizmom, zdôrazňovaním významu jednotlivca oproti spoločnosti, súvisiaci s individualistami, stúpencami individualizmu; uplatňujúci individualizmus; op. kolektivistický: individualistická koncepcia človeka
individualistický príd. k individualizmus, k individualista;
individualistický 1. p. sebecký 2. p. svojský 1
sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správanie • bezohľadný: bezohľadný človek • individualistický • egocentrický • samoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbym • zištný (op. nezištný) • ziskuchtivý • prospechársky • vypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudia • zastar. presebný (Francisci)
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
individualizmus, -mu m.
1. názor, smer vyzdvihujúci záujmy jednotlivca na záujmy spoločnosti, celku, zdôrazňovanie jednotlivca, osobnosti: liberálny i., umelecký, výchovný i.;
2. idealistické vysvetľovanie spoločenských javov ako výsledku činnosti jednotlivcov, a nie národov, más, tried;
individualista, -u m.
1. stúpenec individualizmu;
2. kto prejavuje individualizmus, zámerne sa odlišuje od iných, protispoločenský človek;
individualistka, -y, -tiek ž.;
individualistický príd.: i-é sklony, názory; i. spoločenský systém; i. liberalizmus;
individualisticky prísl.: i. založený človek