individuálny príd.
1. vzťahujúci sa na 1 osobu, osobný, op. kolektívny, spoločný: i. záväzok, i. vkus, i-a práca; i-a turistika, op. hromadná
2. vlastný iba istému jednotlivcovi, veci, svojský, osobitý: i-e sklony
3. zameraný na jednotlivca: i. prístup k žiakovi;
individuálne prísl.: i. hospodáriť, op. kolektívne; i. riešiť, postupovať;
individuálnosť -i ž.
individuálny [-d-] -na -ne príd.
individuálny [-d-] -na -ne príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na indivíduum, jednotlivca; vykonávaný, vykonaný jednotlivcom, osobný, samostatný; op. kolektívny, skupinový, spoločný: i. stavebník, hospodár; i. šport; i. tréning; individuálna práca; mať individuálne štúdium; gól po individuálnej akcii útočníka; dávať prednosť individuálnej turistike op. hromadnej; Prudký nárast individuálneho motorizmu znižuje priepustnosť dopravnej siete. [Vč 1978] □ je to individuálne relevantný jav neplatí všeobecne, u každého má inú podobu 2. 2. st. -nejší ▶ vlastný iba istému jednotlivcovi, javu, istej veci, svojský, osobitný, osobný; op. všeobecný: i. názor, vkus, výber; individuálne riešenie; mať individuálne predstavy, sklony; Mužova tvár bola len krvavou, rozgniavenou maskou, stratila individuálne črty. [A. Baláž]; Dnes už je štýl hercov individuálnejší, a tým aj viac vierohodný. [Sme 1998] 3. 2. st. -nejší ▶ zameraný na indivíduum, jednotlivca, a jeho potreby, na jeden kolektív, jav a pod., rozlišujúci, diferencovaný: i. prístup k žiakovi; robiť individuálne rozhovory so zamestnancami; podporovať individuálnu bytovú výstavbu; Chýba adresnosť a individuálnejší prístup k občanom s problémami. [NO 2005]
individuálny príd. ‹l›
1. vzťahujúci sa len na jedného jedinca al. vec (op. kolektívny1, hromadný, spoločný, celkový): i-e vyučovanie; i. názor osobný; i. pohon (koľajových vozidiel) pohon každej nápravy samostatným motorom; dopr. i-a doprava
2. vlastný, typický len pre určitú osobu, vec, osobitý, svojrázny: lingv. i. štýl; ped. i. prístup rešpektovanie vekových a osobitých zvláštností žiakov; psych. i-a psychológia smer zdôrazňujúci jedinečnosť osobnosti; smer študujúci osobnosť človeka metódou diferenciálnej psychológie;
individuálne prísl.: i. študovať samostatne;
individuálnosť -ti ž.
individuálny 1. p. osobný 1, subjektívny 2. p. svojský 1, osobitný 1
osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)
2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)
3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj
4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra
osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť
2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk
subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
1. vykonávaný jednou osobou, jedincom, nie kolektívom: i. záväzok, i-a práca, i-a zmluva, i-e roľnícke hospodárstvo;
2. patriaci danému indivíduu, osobný: i-a sloboda, i-e potreby, i-e vlastníctvo;
3. vlastný určitému osobitnému, samostatne jestvujúcemu indivíduu, svojský, osobitný: i-e sklony, i-e predstavy, i-e rozdiely; filoz. i-e vedomie;
individuálne prísl.
1. jednotlivo, nie kolektívne: i. hospodáriaci roľníci;
2. osobitne, svojrázne: i. skúmať, chápať niečo, i. sa prejavovať;
individuálnosť, -ti ž.
individuálny príd lat existujúci oddelene, samostatný, osobitný: kolko geden štwrtnjk aneb osminkár role držj, wyložit se nemuže, ponewadž geden wyceg, druhy meneg držj, pre tu prjčinu w osobnym individualnym latinskym gjch trimaňj zretedlne se wyložj (V. LIPNÍK 1772)