indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;
indikatívny príd.
indikatívny [-d-t-] -na -ne príd.
indikatívny [-d-t-] -na -ne príd. 1. lingv. ▶ súvisiaci s indikatívom, oznamovacím spôsobom: i. tvar slovesa 2. odb. ▶ ktorý nemá konečnú platnosť, vychádzajúci iba zo základných faktov, javov, predbežný, predpokladaný; op. záväzný: i. zoznam; i. údaj; stanoviť si i. cieľ, rozpočet; indikatívna cena, ponuka
indikatív -u m. ‹l› lingv. slovesný spôsob, ktorého hlavnou funkciou je tvrdenie al. konštatovanie, že slovesný význam (dej) je, resp. bol, bude realizovaný, oznamovací spôsob; tvar tohto spôsobu;
indikatívny príd.: i. tvar slovesný
indikatív, -u m. gram. oznamovací spôsob; slovesný tvar, ktorý ho vyjadruje;
indikatívny príd.: i. význam