inaugurovať nedok. i dok. kniž. slávnostne uvádzať, uviesť do úradu, hodnosti ap., inštalovať: i. rektora, i. nových ministrov
inaugurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok.
inaugurovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovaný -rovanie sa nedok. i dok.
inaugurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (koho) ▶ slávnostne uvádzať, uviesť do významného úradu, do vyššej funkcie, hodnosti; syn. inštalovať: i. rektora, ministrov; čerstvo inaugurovaný prezident USA 2. (koho; ø) ▶ vymenúvať, vymenovať za profesora v inauguračnom konaní: mať, nemať právo i. v istom vednom odbore; Nebudeme inaugurovať cudzích profesorov, kým nebudeme mať zabezpečených vlastných. [Pt 1998] 3. (čo) ▶ začínať, začať činnosť novej inštitúcie, slávnostne uvádzať, uviesť nové významné dielo a pod.: i. európsku konferenciu; Sám minister inauguroval výstavu v parížskom Národnom múzeu umenia a ľudových tradícií. [Sme 1996]; 21. apríla 1960 bola Brazília inaugurovaná ako nové hlavné mesto. [InZ 2002]
inaugurovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovaný -rovanie sa nedok. i dok. ⟨lat.⟩ ▶ stávať sa, stať sa profesorom v inauguračnom konaní: i. sa na katedre žurnalistiky; väčšina odborných učiteľov sa neskôr mohla i.
inaugurovať nedok. i dok. ‹l› kniž.
1. (koho, A) slávnostne uvádzať, uviesť do úradu, inštalovať 3
2. (čo) otvárať, otvoriť, začínať, začať
inaugurovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (koho) slávnostne uvádzať, uviesť, napr. do úradu, hodnosti a pod.: i. rektora (na vysokej škole);
2. (čo) slávnostne otvárať, otvoriť; začínať, začať nejakú činnosť: Náukou tou inaugurovali vo vlasti našej stálu borbu na smrť a život. (Škult.)