inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;
inštruktorka -y -riek ž.;
inštruktorský príd.: i. zbor
inštruktor -ra pl. N -ri m.
inštruktor -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto inštruuje, dáva inštrukcie, pokyny, rady, odborný poradca: chodiť na školenia zahraničného inštruktora; Vyhľadávaný inštruktor vedúcich osobností v hospodárskej, politickej i vedeckej oblasti. [Pt 2002] 2. ▶ kto vedie teoretickú i praktickú prípravu v nejakej disciplíne, cvičiteľ: lyžiarsky, potápačský i.; odborný, pomocný i. lietania; pôsobiť ako i.; absolvovať plavecký kurz so skúseným inštruktorom; Inštruktor zúri, adeptka sa trasie, napokon spoločne tlačia auto z križovatky. [V. Bednár] ▷ inštruktorka -ky -riek ž.: športová i.; i. jogy, aerobiku
inštruktor -a m. (inštruktorka -y ž.) ‹l›
1. pracovník, ktorý organizuje a riadi výcvik v rámci školenia, kurzu a pod.: poľnohospodársky, stavebný i.; i. lyžovania
2. zastar. domáci učiteľ;
inštruktorský príd.: i. kurz
inštruktor p. poradca
poradca kto dáva radu • radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcom • expert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok experta • konzultant (odborný poradca) • inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktor • sekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase) • hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty)
inštruktor, -a m.
1. kto dáva pokyny, poradca, odborný vedúci: politický, vojenský i.;
šport. tréner;
2. domáci učiteľ, obyč. starší študent, vypomáhajúci pri učení;
inštruktorka, -y, -riek ž.;
inštruktorský príd.: i. sbor, i. kurz; i-é miesto;
inštruktorstvo, -a str. činnosť, povolanie inštruktora
inštruktor [-st-] m lat vychovávateľ, cvičiteľ: prigato gest p. instructora dluch (ORLOVÉ 1741); Martinus Spitko slobodny priwatny instructor (PREŠOV 1784)