inštitúcia -ie ž.
1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.
2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;
inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania; i-álne vzťahy
inštitučný [-t-] -ná -né príd.
inštitučný [-t-] -ná -né príd. ▶ súvisiaci s inštitúciou, oficiálnou ustanovizňou; vlastný určitej inštitúcii; vykonávaný inštitúciou, inštitucionálny: inštitučná činnosť; inštitučné reformy; Inštitučné posilňovanie rešpektovania práv národnostných menšín. [Sme 1999]
inštitúcia -ie ž. ‹l›
1. zriadenie, zariadenie: i. poradcov; i. manželstva; práv. právna i. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený právnymi normami
2. ústav, orgán: kultúrna i.; vedecká i.; slúžiť ako poradná i.;
inštitučný príd.;
inštitučne prísl.
inštitučný → inštitúcia
inštitúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. spoločenské zariadenie, ustanovizeň, ústav (obyč. celonárodného al. celoštátneho významu): kultúrne, sociálne, cirkevné, vedecké i-ie, verejná i.; založiť, zriadiť i-iu;
2. právna ustanovizeň, súhrn právnych predpisov a nimi upravených právnych pomerov, ktoré tvoria účelový celok, inštitút: i. otroctva;
inštitučný zried. i inštitucionálny príd.