inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce; školský, dopravný i.;
inšpektorka -y -riek ž.;
inšpektorský príd.
inšpektorka -ky -riek ž.
inšpektor -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto robí inšpekciu, úradnú kontrolu; titul niektorých úradných dozorcov: školský i.; hlavný, obvodný, ústredný banský i.; i. práce; i. elektrických zariadení; pracovať ako i. kvality v automobilovom priemysle; skupina šiestich inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu 2. ▶ hodnosť v policajnom zbore rovnajúca sa hodnosti poručík: mladší, starší i.; i. obvodného oddelenia policajného zboru 3. ▶ vyšší policajný úradník v niektorých krajinách: hlavný i.; obľúbený seriálový i. ▷ inšpektorka -ky -riek ž.: pôsobila ako i. pre materské školy
inšpektor -a m. (inšpektorka -y ž.) ‹l› úradný dozorca; titul rozličných úradníkov: okresný školský i.; dopravný i.; podnikový i.; (u nás predtým) policajný i. hodnosť vyššia ako nadstrážnik a nižšia ako revírny inšpektor;
inšpektorský príd.: i. úrad dozorný
inšpektor, -a m. úradná osoba vykonávajúca dozor; titul niektorých dozorných úradníkov: školský i., štátny i.; policajný i., osvetový i., stavebný i.;
inšpektorka, -y, -riek ž.;
inšpektorský príd.: i. úrad;
inšpektorstvo, -a str. úrad, funkcia inšpektora