inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce; školský, dopravný i.;
inšpektorka -y -riek ž.;
inšpektorský príd.
inšpektor -ra pl. N -ri m.
inšpektor -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto robí inšpekciu, úradnú kontrolu; titul niektorých úradných dozorcov: školský i.; hlavný, obvodný, ústredný banský i.; i. práce; i. elektrických zariadení; pracovať ako i. kvality v automobilovom priemysle; skupina šiestich inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu 2. ▶ hodnosť v policajnom zbore rovnajúca sa hodnosti poručík: mladší, starší i.; i. obvodného oddelenia policajného zboru 3. ▶ vyšší policajný úradník v niektorých krajinách: hlavný i.; obľúbený seriálový i. ▷ inšpektorka -ky -riek ž.: pôsobila ako i. pre materské školy
inšpektor -a m. (inšpektorka -y ž.) ‹l› úradný dozorca; titul rozličných úradníkov: okresný školský i.; dopravný i.; podnikový i.; (u nás predtým) policajný i. hodnosť vyššia ako nadstrážnik a nižšia ako revírny inšpektor;
inšpektorský príd.: i. úrad dozorný
inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny práce • dozorca (kto dozerá): väzenský dozorca • kontrolór (kto kontroluje): technický kontrolór • zastar. škôldozorca (školský inšpektor)
inšpektor, -a m. úradná osoba vykonávajúca dozor; titul niektorých dozorných úradníkov: školský i., štátny i.; policajný i., osvetový i., stavebný i.;
inšpektorka, -y, -riek ž.;
inšpektorský príd.: i. úrad;
inšpektorstvo, -a str. úrad, funkcia inšpektora
inšpektor [-šp-, -sp-] m lat adm úradná osoba vykonávajúca dozor, dozorca: pan inspector wichnal mne z kercsmj (ŠARIŠ 1618); gest wywoleny za inspectora duchodkuw meskych (KRUPINA 1690); inspector dedinsky (DEMÄNOVÁ 1716); za uradnika neb inspectora statku služil (V. ČEPČÍN 1721); ewangelické cyrkwe a školy štjtnické curatorowi aneb inspektorowi (LZ 1775); -ský príd: do kassi inspectorskeg (KRUPINA 1736); na hodnost inšpektorsku (DETVA 1793 LP); -stvo s úrad, funkcia inšpektora: na inspectorstvo gmenugi se pani (B. BYSTRICA 1722)