impresionizmus -mu m. umel. smer 2. polovice 19. stor. usilujúci sa o zachytenie chvíľkového dojmu, vnemu, nálady;
impresionista -u m. stúpenec impresionizmu;
impresionistický príd.: i-á maľba, hudba, poézia;
impresionisticky prísl.
impresionizmus [-n-] -mu m.
impresionizmus [-n-] -mu m. ⟨lat.⟩ 1. výtvar. ▶ umelecký smer z konca 19. stor. a začiatku 20. stor. usilujúci sa o zachytenie nálady prostredia, najmä voľnej prírody, o vyjadrenie bezprostredných zmyslových vnemov, dojmov, impresií; diela tohto smeru: francúzsky i.; predstavitelia, veľkí majstri impresionizmu; obdobie impresionizmu; zbierka impresionizmu 2. hud., lit. ▶ umelecký štýl hudobných skladateľov, spisovateľov zachytávajúcich tónmi al. slovami náladu, unikajúce dojmy a najjemnejšie odtiene zážitku a citu: Debussy je najväčším predstaviteľom hudobného impresionizmu
impresionizmus -mu m. ‹f < l› (v 2. pol. 19. stor. a na začiatku 20. stor.) umelecký smer usilujúci sa o zachytenie okamžitého zmyslového dojmu (impresia 2)
impresionizmus, -mu m. umelecký smer XIX. storočia, usilujúci sa o zachytenie bezprostredného, chvíľkového dojmu, všetkých odtienkov zážitku: hudobný, maliarsky i.;
impresionista, -u m. stúpenec impresionizmu: francúzski i-i;
impresionistický príd.: i. obraz, i. umelecký smer, i-á nálada, i-á maľba, i-á hudba;