Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

impozantný príd. veľkolepý, imponujúci: i-á osobnosť, i-á budova;

impozantne prísl.: pôsobiť i.;

impozantnosť -i ž.

impozantnosť -ti ž.

impozantnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo vzbudzuje obdiv svojou výnimočnou krásou, veľkosťou, veľkoleposť, vznešenosť: i. budovy, stavby; i. vízií; zaujať, zapôsobiť impozantnosťou zjavu; Obrovská kamenná masa nás zasahuje svojou impozantnosťou akoby pradávneho staroslovanského hradiska. [L. Ballek]; Napriek storočiam rôzneho útlaku si dodnes zachovala [Kréta] svoju impozantnosť, hrdosť a tajuplnosť. [VNK 2001]

impozantný príd. ‹f› pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, imponujúci, veľkolepý: i-á stavba;

impozantne prísl.;

impozantnosť -ti ž.

impozantný príd. mohutne účinkujúci, veľkolepý, imponujúci: i. zjav, i-á postava, i-á budova; i-é dielo;

impozantne prísl.: pôsobiť i.;

impozantnosť, -ti ž.