impozantný príd. veľkolepý, imponujúci: i-á osobnosť, i-á budova;
impozantne prísl.: pôsobiť i.;
impozantnosť -i ž.
impozantne 2. st. -nejšie prísl.
impozantne 2. st. -nejšie prísl. ▶ veľmi impozantným spôsobom; vzbudzujúc obdiv, pôsobivo, veľkolepo, vznešene: i. vysoká postava; v šere pôsobí bralo ešte impozantnejšie; Nahý cisár vôbec nevyzeral impozantne, ovísalo mu brucho, ale ináč bol vycivený a prihnutý. [Š. Žáry]; Nová éra sa začala veľmi impozantne. [LT 1996]; Soví hrad impozantne kraľuje svojmu okoliu. [InZ 2001]
impozantný príd. ‹f› pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, imponujúci, veľkolepý: i-á stavba;
impozantne prísl.;
impozantnosť -ti ž.
impozantný príd. mohutne účinkujúci, veľkolepý, imponujúci: i. zjav, i-á postava, i-á budova; i-é dielo;
impozantnosť, -ti ž.