imperiálny -na -ne príd.
imperiálny -na -ne príd. 1. hist. ▶ vzťahujúci sa na rímske impérium: imperiálne právo 2. ▶ vzťahujúci sa na impérium, veľký štátny útvar: britská imperiálna armáda; rozpad imperiálnych ríš; anglická imperiálna plynová spoločnosť 3. ▶ príznačný pre impérium vedúce agresívnu politiku; syn. mocenský, veľmocenský, svetovládny: i. štýl; imperiálne ambície, ciele, plány, záujmy
impérium -ia s. ‹l›
1. veľký štát, veľká ríša, veľmoc: rímske i. (aj Sacrum Romanum Imperium [sak- rómá- -pe-] Svätá rímska ríša)
2. hist. práv. (v starovekom Ríme) najvyššia vojenská a civilná moc magistrátov 1;
impériový, imperiálny príd. zried. k 1: i-e plány imperialistické, veľmocenské
imperiálny p. mocenský
mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom • vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie • diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy • vládychtivý • vládybažný • mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán • svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány • veľmocenský • imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov • vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch
impérium, -ia, -ií, -iám, -iách str.
1. v staroveku monarchistická ríša na čele s imperátorom: rímske i.;
2. veľká imperialistická koloniálna ríša vedúca agresívnu politiku a vykorisťujúca závislé národy: britské i.;
imperiálny i impériový príd.