imbecil -a mn. -i/-ovia m. človek postihnutý imbecilitou;
pren. expr. hlupák, sprosták
imbecil -la pl. N -li m.
imbecil -la pl. N -li m. 1. lek. ▶ kto je postihnutý mentálnou retardáciou stredného stupňa: i. v dospelosti dosahuje úroveň asi šesťročného dieťaťa 2. expr. ▶ obmedzený, hlúpy človek (obyč. v nadávkach); syn. blázon, debil, idiot, kretén: keď to tak dobre vieš, tak to urob, ty i.; som ja ale poriadny i.!; Ale skutočne, koľko inteligentných imbecilov mu prešlo pod kantorskými rukami. [V. Bednár] ▷ imbecilka -ky -liek ž. k 2: urážlivo ju nazval imbecilkou
imbecil -a m. (imbecilka -y ž.) ‹l› lek. človek postihnutý imbecilitou, ale vychovávateľný, schopný naučiť sa jednoduché práce
blázon 1. duševne chorý, pomätený človek • pomätenec • šialenec • šialený • hovor. expr. šibnutý • subšt.: cvok • magor • mešuge • debil (človek postihnutý debilitou) • idiot (človek postihnutý idiotizmom) • imbecil (človek postihnutý imbecilitou)
2. p. hlupák 3. p. pajác 1
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
imbecil p. hlupák
imbecil, -a, mn. č. -ovia m. imbecilný človek