imanentný príd. kniž. jestvujúci v samej podstate niečoho; vyplývajúci z nej: i. vývin; i-á príčina;
imanentne prísl.;
imanentnosť -i ž.
imanentný [-n-] -ná -né príd.
imanentný [-n-] -ná -né príd. ⟨lat.⟩ kniž. al. filoz. ▶ jestvujúci, pretrvávajúci v samej podstate veci; vyplývajúci z nej, vnútorne prítomný: i. princíp vedomia; i. vývin jazyka podmienený vnútornými zákonitosťami, nie vonkajšími vplyvmi; imanentná príčina niečoho; Vysťahovalectvo je imanentná súčasť našej minulosti. [V. Mináč]; Pohyb je vnútornou, nevyhnutnou imanentnou vlastnosťou hmoty. [J. Dubnička]
imanentný príd. ‹l› kniž.
1. vnútri sa vyskytujúci, existujúci, spočívajúci: i. jazykový vývin; i-é rozpory; filoz. (v scholastike) opak transcendentného 1; (u Kanta aj teraz) opak transcendentálneho
2. skúmajúci javy odboru z hľadiska príslušného odboru a príčin v nich sa uplatňujúcich: i-á metóda;
imanentnosť -ti ž.
imanentný p. vnútorný 1, vlastný 4
vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami
2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal
3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét
4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný
vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina
2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky
3. p. duševný
imanentný príd. odb. jestvujúci v samej podstate niečoho, vnútorný, sám zo seba vyplývajúci: i. princíp, i. vývin; i-é príčiny; i-á filozofia imanentizmus;
imanentnosť, -ti ž.