ilegalita -y ž. činnosť zákonom zakázanej polit. strany; stav s ňou spojený: pracovať, žiť v i-e, prejsť do i-y
ilegalita -ty ž.
ilegalita -ty ž. ⟨lat.⟩ ▶ stav, keď jednotlivec, skupina osôb, organizácia al. strana vykonáva utajovanú činnosť, ktorá nezodpovedá platným predpisom, zákonom štátu; spôsob života s takýmto stavom spojený; syn. ilegálnosť: i. politickej práce; prejsť do ilegality; pracovať v ilegalite; vystúpiť z ilegality; Druhú, septembrovú mobilizáciu prežil už prakticky v ilegalite. [P. Karvaš]
ilegalita -y ž. ‹l›
1. stav mimo zákona, nezákonnosť, protiprávnosť, ilegálnosť (op. legalita)
2. zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín, organizácií
ilegalita tajená, existujúcim zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín a organizácií; stav spojený s touto činnosťou • podzemie: pracovať v ilegalite, v podzemí; vyjsť z ilegality, z podzemia • disent
ilegalita, -y, ž.
1. politická činnosť skrývaná pred zákonom, ilegálne, podzemné hnutie: pracovať, žiť v i-e; prejsť do i-y; vyjsť z i-y;
2. nezákonnosť, protizákonnosť, ilegálnosť