Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ignorant -a m. kto niekoho, niečo ignoruje; pejor. nevedomec, hlupák;

ignorantka -y -tiek ž.;

ignorantský príd.: i-é znevažovanie;

ignorantstvo -a -tiev s.

1. k ignorant

2. ignorantský čin

ignorantstvo -va s.

ignorantstvo -va s. 1. ▶ hrubá, neospravedlniteľná neznalosť niečoho, nevedomosť, obmedzenosť; syn. ignorancia: kultúrne i.; i. najvyššieho stupňa; prejav ekonomického, politického ignorantstva; z môjho pohľadu išlo o i. autora článku
2. pejor. ▶ vedomé, zámerné nevšímanie si niekoho, niečoho; prejav arogancie a ľahostajnosti, ignorovanie; syn. ignorácia: postoj nadriadeného mu pripadal ako tvrdohlavé i.; to je vrchol ignorantstva!; Aké trestuhodné ignorantstvo! Ani ja by som nestrpel nevšímavosť takého zelenáča. [Ľ. Zeljenka]

ignorant -a m. (ignorantka -y ž.) ‹l› kto prejavuje absolútnu neznalosť, nevedomosť, nevzdelanec, hlupák;

ignorantský príd.;

ignorantsky prísl.;

ignorantstvo -a s. ignorancia

ignorant, -a m. pejor. nevedomec, nevzdelanec, hlupák;

ignorantka, -y, -tiek ž.;

ignorantský príd.: i. postoj;

ignorantsky prísl.;

ignorantstvo, -a str. hrubá nevedomosť, ignorancia