idiot -a m. človek postihnutý idiotizmom;
pren. expr. hlupák, blázon;
idiotský príd.: i. výraz v tvári; pejor. i. príkaz nezmyselný;
idiotsky prísl.;
idiotstvo -a -tiev s. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á
idiotstvo [-d-] -va -tiev s.
idiotstvo [-d-] -va -tiev s. hovor. expr. ▶ nerozumný, hlúpy skutok; konanie svedčiace o nízkej duševnej úrovni, veľký nerozum, hlúposť; syn. idiotina, debilina, kreténstvo: kto povedal také i.?; prečo si vymýšľaš také idiotstvá?; Mne nemôžeš navravieť každé idiotstvo! [P. Karvaš]; Odstaviť celú päťku po prvej tretine je idiotstvo, ktoré by neurobil ani tréner Hondurasu. [Pd 2006]
idiotstvo -a s.
1. vlastnosť al. stav idiota
2. hrub. niečo hlúpe, nezmyselné, idiotské
bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina
2. p. samopaš
idiot, -a m. slabomyseľný človek;
pren. expr. hrubá nadávka človekovi;
idiotka, -y, -tiek ž.;
idiotský príd.: i. úsmev;
idiotsky prísl.: i. sa smiať;
idiotstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) slabomyseľnosť;
2. hovor. expr. veľká hlúposť: povedať, vykonať, urobiť i., robiť i-á
idiotský, idiotstvo p. idiot