identita [-d-t-] -ty -tít ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ úplná zhodnosť vo všetkých vlastnostiach; syn. identickosť, totožnosť: vizuálna i. knižnej edície; Bytie, teda i texty, nadobúda identitu len v prísnej systémovej skladbe. [I. Kadlečík] □ ekon. podniková identita obraz, ktorý podnik vytvára, ponúka prostredníctvom svojho správania, komunikácie a symbolov
2. i psych., sociol. ▶ individuálna jednota a ucelenosť, v ktorej jedinec prežíva sám seba a pociťuje, že sebou zostáva v rozličných životných situáciách; pocit svojbytnosti, jedinečnosti a odlíšiteľnosti indivídua od iných: rodová i. cítiť sa ako muž al. ako žena; hľadať, nájsť svoju identitu; kríza identity duševný stav, pri ktorom jedinec stráca vnútornú rovnováhu, spochybňuje vlastnú hodnotu a pre neúspechy v súkromnom al. profesionálnom živote zlyháva, konflikt so sebou samým; Neskôr sa prvotným stáva uvedomovanie vlastnej identity a citových vzťahov k rodnému kraju. [P. Salner]; Ani zďaleka nie som jediný, kto má problémy s vlastnou identitou. [M. Hvorecký] □ národná identita väzba a pocit príslušnosti k vlastnému národu, stotožnenie sa s jeho históriou, zvyklosťami, kultúrou, vzťahom k spoločnému jazyku