idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
idealista -u m.
1. stúpenec idealizmu
2. nadšenec, rojko;
idealistka -y -tiek ž.;
idealistický príd.: i. svetonázor;
idealisticky prísl.
idealistický [-d-t-] -ká -ké príd.
idealistický [-d-t-] -ká -ké príd. 1. filoz. ▶ súvisiaci s filozofickým smerom idealizmom, s idealistami, stúpencami, predstaviteľmi idealizmu; charakteristický pre idealizmus, pre idealistov: i. pohľad na život, svetonázor; idealistická filozofia 2. 2. st. -kejší ▶ príznačný pre postoj charakterizovaný sústredenosťou na ideály; založený na nadšení a trocha naivnom a nerealistickom pohľade na život; syn. romantický: priveľmi i. dojem; vstúpil do politiky ako i. mladý muž; vyšiel z diskusie ako naivný i. hlupák; Typickým príkladom dnešného Španiela už nie je idealistický potulný rytier Don Quijote. [Sme 1995]; Neboli to krčmové typy, chceli niečo robiť. Taký idealistickejší segment spoločnosti. [DF 2002]
idealistický príd. k idealizmus, k idealista: i-é poňatie dejín;
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšený • zapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládež • nezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vec • romantický • naivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy
2. p. duchovný1 2
nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec
idealizmus, -mu m.
1. reakčný, protimaterialistický filozofický smer považujúci za prvotné idey, vedomie, ducha, a nie hmotu: subjektívny i., objektívny i., noetický i.;
2. nadšenie pre ideály, ľahostajnosť k hmotným záujmom, nezištnosť: duša plná idealizmu a vzletných myšlienok (Al.);
idealista, -u m.
1. stúpenec idealizmu;
2. nadšenec pre ideály, rojko; nezištný človek: Ľudovít ostane večne mladým mužom, idealistom bez úhony. (Hurb.);
idealistka, -y, -tiek ž.;
idealistický príd.: i. svetonázor, i-á filozofia; i. typ človeka;