Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

i¹, í¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde; o. i. okrem iného; I rím. číslica 1

i²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň); i hanbí sa, i žiaľ cíti; zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci; deň i noc stále; telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i; pozerá sa, ba i pomáha; nielen kričal, ale i nadával

3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť; starel sa do toho, i keď nemusel

II. čast.

1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

III. aj í², íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?

ako i spoj. priraďovacia

alebo i spoj. priraďovacia

ba i spoj. priraďovacia

i keby spoj. podraďovacia

i keď – jednako spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

i keď – jednako spoj. podraďovacia (dvojčlenná)

i keď spoj. podraďovacia

i spoj. priraďovacia

i čast.

i tak spoj. priraďovacia

i¹ neskl. s. 1. i ▶ í¹ samohláska a písmeno: napísať malé i, veľké, tlačené I; v slove klavirista nie je dlhé í; A odkáž tej hlupani, že milujem sa píše s mäkkým i. [O. Feldeková]
2. ▶ označenie desiateho miesta v poradí (pri odsekoch, objektoch, pri vyratúvaní a pod.): blok I; vysvetlenie sa uvádza v bode i
3. ▶ skratka al. značka niečoho začínajúceho sa na samohlásku i: a i. a iné, a iný, a inde; o. i. okrem iného; I rímska číslica 1; chem. I jód; tech. I intenzita elektrického prúdu

i⁵, í2^ cit. ▶ vyjadruje obdiv, príjemné al. nepríjemné ocenenie, prekvapenie; syn. íha, fí, fíha: í, to je ale pekné; Vieš, aké klobásy vie robiť? Í, to ti je pochúťka. [L. Ťažký]; Í, anciáša mu, ešte toto mi chýbalo. [J. Pohronský]

i² spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zlučovací vzťah medzi vetnými členmi rovnakej platnosti a vetami, ktoré sa významovo navzájom dopĺňajú a dotvárajú celkový obraz výpovede; syn. a, aj: matka i otec; užívať liek ráno i večer; byť pedagógom i vedcom zároveň; smial sa i plakal; jeseň sa blíži i rána sú už chladné; podporovať turistický ruch na vidieku i v mestách; Tvári rozumiem, poznám výrazy jej radosti, bolesti i strachu. [E. Farkašová]; V jeden rok pochovávaš otca i ženíš syna. [J. Buzássy]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky ba i i ako súčasť dvojčlennej spojky nielen(že) - ale i ▶ vyjadruje stupňovací vzťah a tým dopĺňa, rozširuje al. spresňuje už vyslovené tvrdenie: hrešili ho rodičia, ba i kamaráti mu dohovárali; nielen kričal, ale i nadával; Unášal sa túžbou po bezhlasnej tme. Bezhraničnej, nielen odvekej, ale i večnej. [J. Lenčo]; Všade sa mladé mamičky, ba i babičky, svojim ratolestiam prihovárajú. [LT 2002]
3. obyč. v spojení s ukazovacím zámenom ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. a, ale, no: kúpil si nový bicykel, i ten sa mu pokazil; mal iba jedny rukavice, i tie sa mu stratili; na stanicu chodil len jeden autobus, i ten zrušili; má len jednu dcéru, i s tou sa nestýka
4. ▶ vyjadruje dôsledkový vzťah; syn. a tak, nuž, preto: zaspal, i prišiel neskoro; veľa cestoval, i dobre poznal svet
5. ako súčasť dvojslovnej spojky i tak ▶ vyjadruje príčinný a vysvetľovací vzťah; syn. veď: ostal doma, i tak bol chorý; načo sa trápiš, i tak to nemá zmysel; No nebojte sa, i tak bude čoskoro po vojne. [Š. Žáry]
6. ako súčasť dvojslovnej spojky i to ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia; syn. aj to: jeho túžba sa naplnila neskoro, i to len čiastočne; hovorila o tom zriedka, i to v náznakoch
7. zastar. ako opakovaná vetná spojka i - i ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky; syn. aj - aj: i ho o všetko obrali, i sa im málilo; i som naňho volal, i nedbal
◘ fraz. mladí i starí všetci; vo dne i v noci stále, neprestajne

i³ spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovných spojok i keby, čo i ▶ uvádza podmienkovú vetu s významom krajnej podmienky, aj v tom krajnom prípade, že by; syn. aj keby, čo priam, čo hneď: i keby sme dohodu zajtra nepodpísali, aj tak budeme rokovať ďalej; niektoré veci nemôžeš odložiť, i keby si veľmi chcel; čo i na jednej nohe doskackám, na tvojich narodeninách budem; čo i s penou v kútikoch úst a s posledným vypätím síl, dotiahne pred richtárov dom ťažkú kladu [B. Šikula]; Príležitosť, akú má teraz, sa tak ľahko nenaskytne, musí ju využiť, i keby mal do Bratislavy odísť prvý. [Ľ. Feldek]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky i keď i ako súčasť dvojčlenných spojok i keď - predsa, čo i - predsa, čo i - jednako, i keď - jednako ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. napriek tomu, že, hoci: i keď ho to bolí, premáha sa; čo i bojazlivo, jednako sa ozval; i keď sa bránil, predsa ho premohli; vnucoval sa, i keď ho nechceli

i⁴ čast. 1. ▶ vyjadruje spätosť s kontextom, so situáciou a uvádza najmä oznamovacie vety; syn. a: i pobral sa ďalej
2. v spojení čo i len ▶ vyjadruje hodnotenie rozsahu deja al. miery niečoho ako minimálne možnej; syn. aspoň, hoci len: keby bol povedal čo i len slovo; čľapkali sa vo vode, kým bolo v rybníku čo i len trošku vody; Bridilo sa mi čo i len pomyslieť na zlo. [P. Jaroš]
3. ▶ zdôrazňuje pripojený výraz; syn. aj: I tvár sa vie po smiechu rýchlo zamračiť. [J. Štiavnický]; I zajac ostal sedieť uprostred tej siene so vztýčenými ušami, zabudol na opatrnosť. [A. Devečková]

a. i. skr. pre ad interim

i. e. skr. ‹l: id est› kniž. to jest, to znamená

i. f. skr. ‹l: ipse fecit› sám zhotovil

i- ‹l› predpona s významom vyjadrujúcim opak, ne-; → aj in-

i mat. zn. pre imaginárnu jednotku √−1

I. N. R. I. skr. ‹l: Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum› Ježiš Nazaretský, kráľ židovský

I zn. pre

1. rímsku číslicu 1

2. chem. jód (vo význame 1)

3. tech. intenzitu elektrického prúdu

4. fyz. relatívny spád v promile

u. i. skr. ‹l: ut infra› kniž. ako (je uvedené) nižšie

i, í, íí cit. vyjadruje prekvapenie: „Ale ktože si, kdeže si?“ „I — či ma nevidíte?“ odpovedalo to. (Dobš.) Zle je. Í, ten by ma aj zahlušil, mihlo v hlave Dušanovi. (Tat.)

i, í neskl. str. hláska a písmeno: krátke i, dlhé í; malé i, veľké I

i

I. spoj. priraď.

1. zlučovacia (= aj, tiež); a) spája výrazy, ktoré vnútorne spolu súvisia al. sa dopĺňajú: vo dne i v noci, deň i noc, otec i mať, mladí i starí, telom i dušou, dobré i zlé, jedni i druhí, i ten i onen; Jedni i druhí stavitelia i gazdovia žili z nich a na ich úkor lepšie. (Karv.); v spojeniach tu i tu, sem i tam, to i to, tak i tak vyjadruje istú nepravidelnosť deja al. javov: Prichádzali sem študovať synkovia bohatých obchodníkov a tu i tam nejaký chudobnejší aristokratický potomok. (Letz); b) spája a zdôrazňuje v kladných vetách členy viacnásobného výrazu, najmä posledný: Hanka doniesla šišiek i pampúchov. (Kuk.) Utekal som do šírych polí, kde bolo viac povetria, viac neba i viac zeme. (Švant.); niekedy sa opakuje pri všetkých členoch viacnásobného výrazu a zdôrazňuje ich (tu sa pred i píše čiarka): Tu je Vrabcová, i polesná, i pani advokátka, i zverolekárka. (Taj.) I pustil by sa svetom, i bojí sa. (Taj.); c) pripája kladnú vetu k predchádzajúcej vete: Povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim. (Pláv.) Martin sa smutne obrátil, poškrabal sa za uchom — i odišiel. (Kal.); d) v zloženom súvetí pripája kladnú vetu hlavnú k súvetiu (tu sa pred i píše čiarka); Mara Drozdíkovie uhádla, že je to tá nová nevesta, i pozrie sa jej do tváre. (Tim.)

2. stupňovacia, obyč. v spojovacích výrazoch i len, ba i, ba i len, nielen... ale i (pred nimi sa píše čiarka): Usiloval sa pripútať jej pozornosť, i volal, ale nevidela ho. (Karv.) Ťažko ju bolo rozveseliť, i len uspokojiť. (Taj.) Chytil ho za ruku. Je nielen studená, ale i odpoly stuhlá. (Kuk.)

3. odporovacia (= ale aj, lenže aj, ale; tu sa pred i píše čiarka): Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal. (prísl.)

4. dôsledková (= a preto; tu sa pred i píše čiarka): Svetlu do kuchyne preniknúť prekážali schody vedúce na poschodie, i bolo v nej šero. (Taj.) Tam sa zastavila robota, tu všetko zdraželo, i bolo zle na ľudí zadĺžených. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i keď, keď i, i keby, čo i, i čo, i tak, i pri má význam pripúšťací: Tým je hej, i keď chlapcom neraz prichodí tískať vozík. (Heč.) Ducha však nenazbieral, keď i zažil najkrajšie slovenské časy. (Taj.) A notár Okolický, i keby nebol chcel, musel veriť. (Urb.) Nedbám, čo sa i zabavíme. (Tim.) Druhí ľudia, i čo ich je menej, hľadia jeden druhému vystúpiť. (Tim.) A narobil si zbytočnej hanby, ktorej i tak bude dosť. (Heč.) Dosiaľ bol i pri svojom veku ešte len dieťaťom. (Jégé)

6. stojí na čele samostatnej vety, ktorá významove súvisí s predchádzajúcou vetou, hoci s ňou netvorí súvetie: Ktosi mu zaklopal na dvere. I druhý raz zaklopal. (Tat.)

II. čast.

1. osobitne zdôrazňuje al. stupňuje niektorý vetný člen: A či má i srdce? — spýtala sa Anna. (Vaj.); často býva vo výrazoch i to, priam i, len i, čo i len, ešte i len: Len pár slov prehovorila, i to len tak cez zuby. (Čaj.) Že som sa ja musel i len dožiť toho! (Ráz.)

2. na začiatku hlavných viet a) naznačuje citový postoj hovoriaceho, vyjadruje obyčajne aj intonáciou: I či ja viem, kto mi krstná mať. (Dobš.); b) nadväzuje na myšlienku vyjadrenú v predchádzajúcich vetách (= nuž, teda, tak): I dobehol čosi prv ako vlak. (Kuk.) I prelietla jej mysľou celá minulosť. (Čaj.)

to² má funkciu spojovacieho výrazu

1. pri radení striedavých dejov, predmetov al. okolností za sebou; raz ... raz, tu ... tu, hneď ... hneď, vše ... vše: Kňaz v strašnom pomykove to sadal, to vstával. (Jaš.) Vlaky idú pod chvíľou: to rýchlik, to osobný. (Taj.) To sem, to tam ma posiela. (Jes-á)

2. odkazuje na predchádzajúci dej a dáva ho do príčinného súvisu s nasledujúcim dejom; preto, teda, nuž: Len čo som vstúpil do škadrony, spravil ma oficierom. To, že sme boli v rodine. (Kuk.) Veď mi tyká, ako sa na poriadneho kmotra patri. To mu i ja budem tykať, aby sa neurazil. (Jégé)

3. v spojovacom výraze to jest (skratka t. j.) má vysvetľovací význam, to znamená; vlastne, totiž: Dostal som službu „dnevaľného“, to jest strážil som dvere na kasárni. (Taj.) Rodičovský dom miernil úzkosť jej srdca spoločnosťou rodičov, to jest ľudí nám na svete najbližších. (Jégé)

4. v spojovacom výraze a to má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam: Predali chudákovi všetko, a to na verejnej dražbe. (Kuk.) Je už vdova, a to pobožná vdova. (Kuk.) Tu máš hodinky, Jožko, a to hneď zlaté. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i to, aj to obmedzuje platnosť predchádzajúcej vety: Z toho veľkého majetku nemá dnes iba chyžku, i to hocijakú. (Taj.) Šaty boli cele také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú — lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká trhlina. (Kuk.)

6. čo ... to hovor. expr. v spojení s opakovaným slovom má povahu citovej častice a vyjadruje neustály, naliehavý priebeh nejakého deja: Našli sme si palice a čo šťucháme, to šťucháme medzi skaly, do trávy a do bodľačia. (Mor.)

i
I. spoj. strsl, vsl
A. priraď. vyjadruje
1. zlučovací vzťah, aj, spája
a. členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: Maď i oťec šľi do jarmaku a pojaľi aj kravu (Dol. Štefanov TRS); I prasľičku zme zbieraľi, i lopúh, i imelo (Žaškov DK); A na stol pod miski śe dava zo šickiho zarna, ovoci i peňeźi (Rankovce KOŠ); A dala mu i kalab na hlavu i šati i pipku (Kokšov-Bakša KOŠ); Ta mi sebe ľem čižmi umila i položila na pec sušic (Ložín MCH); Ja znam s pčolami robidz i roj strasc (Rozhanovce KOŠ)
b. významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: A keď bolo už usknuté, stuhnuté, zavinuv a pekňe dorovna okresav zvonka i znútra (V. Maňa VRB); I van i ona pije (Revúca); Ženi i chlopi nošiľi šicko domacej roboti (Brezina TRB); Tam ďeň i nodz buli (Švermovo BRE)
c. opakované zámenné výrazy, ktoré vyjadrujú sporadickosť: Pusto bulo, ľem tu i tam śe ozval ftaček (Kvačany PRE)
2. stupňovací vzťah: No ve_com bola už veľká ďieuka i fräjerou so_mávala (Žaškov DK); Tancovaľi ňeľem dzeuki a paropci, aľe i chlopi i ženi (Rankovce KOŠ); Ocec sebe same zrobeľi veľki pčolňig i druhi, i treci (Rozhanovce KOŠ); Dahtora huš ma i tri i štiri litre masci (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. odporovací vzťah: Jedneho sina mala, i ten pošieu̯ f šíri svet (Pribiš DK); Nariabala z ňim baba, i ňemuž bolo dzecko navracic (Sobrance)
4. dôsledkový vzťah; preto: Čeľaď bula v dome veľká i pošel som na salaš (Breza NÁM); I śe mu podarilo i vecej ňeišol do vojni (Fintice PRE)
5. vysvetľovací vzťah: Tieto dňi moc pršälo, i preto sa tá zem ušúsla (Krivá DK)
B. podraď. i keď, i čo: I keď_e to fajní chlap, preca i ten sa nahňevá (Pokryváč DK); Ňedau̯ si povedať i čuo bi som sa o zem hoďila (Krivá DK)
II. čast.
1. uvádza oznamovaciu vetu: I choďiu̯ som do roboti tam na ten majetok (Parížovce LM); I grisaki nośiľi take okruhle (Baldovce LVO); I śe mu podarilo i vecej ňeišol do vojni (Fintice PRE)
2. zdôrazňuje pripojený výraz, aj: A začaľi śme už i z vencami tkac (Sokoľ KOŠ); Aľe i uona tancovala (Sobrance); No a učiteľ bul šľebodni a večar ja mu tam dakedi chodzil i ohňa naklasc, ked bulo žima (Brezina TRB)

gman [gman, gmin] m nem adm
1. širšie volené predstavenstvo mesta al. dediny, obec: tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu; w pritomnosti wseczkeg radi, gmanu a pospolitosti (S. ĽUPČA 1603; 1730); rychtar oznami gmjnu neb obcy (SPIŠ 1694)
2. i gmanec m člen gmanu: zawazugem sa w takých wecech, ktere na gmána prináležegu; prjsaha wnowe wywolených gmancuw (PONIKY 18. st); -ský príd k 1: panom gmanskym (ZVOLEN 1635); w gmjnskym prawe (SPIŠ 1694); -stvo [-o, -í] s hromad členovia gmanu 1, obyvateľstvo: mnohowažna radda a poctywe gmanstwo (PONIKY 1793)

i, í s neskl pomenovanie samohlások a písmen i, í: w slowečku Bratr in plurali neklade se običegně měkkokrátké, ale j měkkodlauhé (KrG 1704)

i [(j)i]
I. spoj prir
1. vyj. zlučovací vzťah: kosteli y czymitery y kazda wes w sweg dolinie y kazdy pluh y kralowska cesta magi vstawiczny pokoy miti (ŽK 1473); vystzzeham gse prothyw wielmoznym panom gy zemyanom gy gieych wssem poddanym (STROPKOV 1484); predstupil gest pred prawo y zalowal se (P. ĽUPČA 1558); poručy pritelum dobre gmeno a wssecku poctiwost, take y telo swe ku poradnemu zachraneny (KRUPINA 1693); zlatych sto y patnast y padesat penezy (ČAJKOV 1734); ma se suche sem y tam ležice drewo wyhladati (PH 1770)
2. vyj. zlučovací vzťah ako súčasť stupňovacích výrazov: pry zgednany a prodany bylo wssecko mesteczko, nadto take y litkup pyli (L. TRNOVEC 1565); mnoho lidy dobil, ano y porubal (KEVICE 1699); wigyel geho nyelén dobiteho, tes y rozkrwaweneho (ŠÍPKOVÉ 1747)
3. vyj. dôsledkový vzťah: nechtela to trpet, y dala mu prez hubu (BRATISLAVA 1681); když ho chytil za ruku prawú, pozdwihel ho, y hned potwrdili sa nohu geho (KB 1756)
II. čast zdôrazňuje platnosť výrazu: y oczyma swimy ste mohly wydieti (BLATNICA 1587); czo wodlowal, na to že chcze y umriti (MOŠOVCE 1643); chczem, aby se to giste wino dalo y tak do klasstera prespurskeho (BRATISLAVA 1667); či tebe tež tuto poradu dala a naučeni? I ovšem, dala mi tuto poradu (S. ĽUPČA 1732 CM)

inkorporovať dk
1. práv včleniť, začleniť (do svojho vlastníctva): (aby deti) irek od ginych wymenit a incorporuwat mohly (BRUNOVCE 1716); (potomci) zeme a luky pozakladane mohli powimienat a incorporowat (DEŽERICE 1719)
2. chem vsypať, vmiešať nej. látku do inej: intrekug a incorporug to do olowa (OCh 17. st); i. sa stať sa členom nej. inštitúcie: tim, ktery do poctiweho cechu incorporowaty se mienku magi (BREZNO 1652 E); towariss chtel by se k cechu pripogity aneb incorporovaty (TRENČÍN 1694); (ktorí) do cechy by sa wkupyli a incorporovali, ti rownym spusobem tgeto slobody, priwjlegia vžywaty budu (KREMNICA 1700)

intrenkovať dk nem chem vsypať, vmiešať, včleniť nej. látku do inej: intrenkug a incorporug to (trosku) do olowa (OCh 17. st); i. sa včleniť sa: kdy giž dobre teče w tyglu flus z rudu, tehdy dodeg mu olowa a kdy se dobre intrenkowalo, wileg do gisspukla (OCh 17. st)

introdukovať ndk/dk adm koho uvádzať, uviesť (do funkcie): dokud cantora nebily introducowalj (B. BYSTRICA 1616); na pana farare, kdy ho (senior) yntroducowal, dal sem zyta (ZVOLEN 1626); i. sa uviesť sa:
L. i. sa do domu nasťahovať sa: sprawa dossla, žebi se chtel Omasta do domu introducowati a wdowu chtel z domu wihnati (BRUMOV 1661)

ji- p. i-

sukovatý i sukovitý príd
1. majúci suky, hrče (veľa hrčí), hrčavý: (prustworecz) roste podobne k trstyne, koren ma sukowaty, pobelawy (HL 17. st); caulis geniculatus, nodosus: sukowatý kosstiál (DQ 1629); clavosum lignum findit cuneo: sukowate drewo sstypa (:lupa:) klinem (OP 1685); tudes et tudis: sukowatá palica; patella: sukowaty trud drewa (KS 1763);
2. uzlovitý, uzlíkovitý: nodosus: geniculatus: sukowaty, uzličkowaty; genicularis: kolenowy, sukowaty, uzličkowaty; nodosus: sukowaty (KS 1763); nodosus: vzlowaty, sukowaty (CL 1777); eghle, pristupuge ku Xtu sest katuw, dwa magu trnowe metly, dwa sukowite remene (WS 18. st); -ate prísl k 2: nodose: uzlowaťe, sukowaťe (KS 1763)