hystéria [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. lek., psych. ▶ stav, pri ktorom sa duševné rozrušenie al. napätie prejavuje vonkajšími zmenami (prudkými citovými reakciami, kolísavosťou nálad, podráždenosťou a pod.) al. funkčnými poruchami; psychicky podmienený spôsob správania: pubertálna h.; príznaky, symptómy, hystérie; mať náchylnosť na hystériu
2. ▶ výbušné, citovo nezvládnuté správanie neprimerané danej situácii: chytá ju h.; upadnúť do hystérie; povedať niečo s nádychom hystérie; Mária žiarlila na každú krajšiu ženu, keby ich teraz stretla, sotva by sa to obišlo bez škandálu a hystérie. [P. Kováčik]; V tom smiechu bola úľava i hystéria, lebo to, čo videla, jej prišlo v tej chvíli absurdné. [InZ 2002]
3. ▶ stav vzrušenia vyvolaný mimoriadnymi okolnosťami, činmi, udalosťami a pod., ktorý sa zmocňuje veľkého počtu ľudí: masová, kolektívna, všeobecná h.; nákupná, predvianočná h.; výpredajové hystérie; nepodľahnúť hystérii; Posledné zatmenie Slnka v tomto tisícročí vyvolalo v Európe takmer hystériu. [Sme 1999]