hyena -y hyen ž. cudzokrajná šelma živiaca sa zväčša zdochlinami; zool. hyeny Hyenidae;
pren. pejor. bezcitný človek ťažiaci z nešťastia iných: ľudské h-y;
hyení príd.
hyena -ny hyen ž.
hyena -ny hyen ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ africká a ázijská psovitá šelma z čeľade hyenovitých žijúca samotársky al. v malých svorkách, živiaca sa najmä zdochlinami: stáda pasúcich sa gaziel sprevádzali hladné hyeny; Gepard nie je schopný korisť dlhšie prenasledovať a uštvať ako psovité šelmy či hyeny. [VNK 2001] □ zool. hyena pásavá Hyaena hyaena; hyena škvrnitá Crocuta crocuta 2. pejor. ▶ bezcitný, bezohľadný človek idúci bez zábran za svojím cieľom, ťažiac pritom z nešťastia iných; syn. beštia, zver: ľudské hyeny; zachoval sa ako h.; Mal chuť vrhnúť sa na tých ľudí, na tie smradľavé a nečisté hyeny. [V. Mináč]
hyena -y ž. ‹g›
1. zool. afr. a ázij. šelma rodu Hyaena, živiaca sa zdochlinami
2. pejor. kto sa dopúšťa hyenizmu, dravý, surový, bezohľadný: ľudské h-y;
hyena p. surovec
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
hyena, -y, hyen ž. africké štvornohé zviera živiace sa zdochlinami; zool. hyeny (Hyaenidae) čeľaď zvierat z podradu šeliem;
pren. pejor. o človek, ktorý sa dopúšťa násilia, surovec, bezočivec: h. ľudskej spoločnosti; To je hyena chlap. (Bod.);
hyení, -ia, -ie, zastar. i hyenský príd.: hyenské obyčaje (Vaj.) surové, násilné
hyena ž gr/lat zool cudzokrajný dravec, h. škvrnitá Hyaena crocuta: (ľudia) podobni gsau w tom hiene, zwjretj tak rečenemu egiptskemu (CS 18. st)