Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hyd -u m. hromad.

1. hydina: chovať h.

2. pejor. háveď, zberba

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hyd ‑u m. (hydina, háveď)

hyd hydu hromad. m.

hyd hydu m. hromad. 1. hovor. ▶ domáce úžitkové vtáctvo, hydina: chovať, opatrovať h.; vypustiť h. na dvor; prístrešok pre h.; Pozri sa, ako hrebú tie potvory, zakričal na hyd. [A. Habovštiak]; Sliepkam je určené zrno - na Vianoce ho treba nasypať do obruče, aby sa hyd nerozutekal. [Sme 1996]
2. pejor. ▶ obyč. skupina narúšajúca normy správania, žijúca na okraji spoločnosti; syn. čvarga, háveď, chamraď, zberba: takého hydu sa treba len báť; Taký som nazúrený na všetkých ľudí! Odporný hyd to je! [J. Johanides]; Nie, nemal Žigo pravdu, keď tvojej mamke húdol, že ľudia sú hyd. [H. Zelinová]
3. hovor.drobný, obyč. cudzopasný hmyz; syn. háveď: ploštice, vši a ešte iný h.; Vlani som tu mal blšiu pohromu. Celý deň a noc som drhol dlážku, kým som vyčistil byt od toho hydu. [R. Sloboda]
fraz. je ich ako hydu niekde je veľmi veľa ľudí

-yd/2731 28.58: substantíva m. neživ. N+A sg. 116 formaldehyd/39 acetaldehyd/25 hyd/18 aldehyd/17 (5/17)

banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

2. p. kapela


hydina zdomácnené, hospodársky užitočné vtáctvo (sliepky, husi a pod.) • hyd: chovať hydinu, hyd


hyd 1. p. hydina 2. p. banda 1 3. p. chamraď 1


chamraď 1. expr. drobné živočíchy • expr. háveď: blchy a iná chamraď, háveďhovor. hyd: v noci ho žral všelijaký hyd

2. p. burina 3. p. daromnica 1 4. p. banda 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hyd, -u m. hromad.

1. domáce, úžitkové vtáctvo, hydina: Na pažiti pasie sa hyd. (Fr. Kráľ)

2. pejor. (o ľuďoch) háveď: On sa nebude oškliviť „s takým prekliatym hydom“. (Kuk.) Mizerný hyd sedliacky! — rozčuěuje sa Lanštiak. (Al.) Vy ste tiež hyd! (Jes-á)

3. hovor. príživnícky hmyz (o všiach, blchách, plošticiach ap.): Váľal sa po hnusných krčmách hlodaný nečistým hydom. (Záb.)

hyd m. hromad.
1. strsl, zsl hydina: Hit si už opatrela? (Pukanec LVI); Veliká voda sa valila a brala hide: husi, kačke (Čelovce MK); Mávali zme modz hidu (Trakovice HLO); Ešče som nekrmila hit (Šurany NZ)
2. parazitný hmyz (muchy, vši, ovady ap.): Má toho hidu plnú hlavu (Prievidza); To strach, akí hid mal v hlave! (Kameňany REV); Tolko hidu tam biu̯o, krávi nemohli opstát (Brodské SKA); Tólko mal hidu, že som ho s ňeho ledváj očiscila (Bošáca TRČ)
F. to vám je ňepodarení hit f téj opci (St. Hory BB) - to sú nepoctiví ľudia, zberba

hyd m hromad
1. domáce úžitkové vtáctvo, hydina: na hid wsseliky widalo se luk (ORAVA 1618); husy a morky pasawala spolu z hydom pana groffa (P. PODHRADIE 1722); vwjáž hidu pod krjdla polnu repu neb planu rutu (PL 1787)
L. h. domáci, pernatý, pernastý hydina: hyd pernatý aby z bedliwu pilnosti vybiral ((VRŠATEC) 1683); czo se hidu pernasteho doticze (TRENČÍN 1716); laženy hidu domaciho w tomto guš mesici (februári) zacina (PR 18. st)
2. niektoré druhy drobných parazitov, hmyz: hlina na mazanj ma byti pred wychodem slunce kopana, a tak žaden hid se nebude držeti (MT 17. st); od čerwůw, kobilek a od gineho hidu obyle me gest wniweč obrácene (SK 1697); hidu, vsj neb hrobakuw se na nem (oslovi) nikda ňenachodj (PR 18. st)

hyd
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hyd
G (bez) hydu
D (k) hydu
A (vidím) hyd
L (o) hyde
I (s) hydom

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu