hustý príd.
1. pozostávajúci z hojných a tesne zoskupených častíc, majúci i tuhšiu konzistenciu, op. riedky: h-á kaša, hmla
2. ktorého časti, zložky sú v tesnej blízkosti pri sebe, op. riedky: h-é vlasy, h-á hora, h. dážď;
husto prísl.: h. sneží, h. siať; h. zarastať
husto 2. st. -tejšie prísl.
husto 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ majúc tuhú, tuhšiu, súdržnejšiu konzistenciu; syn. tuho; op. riedko: h. vyšľahaný sneh; Loj sa pridáva do mydla preto, aby bolo pevnejšie a husto penilo. [VNK 2001] 2. ▶ (o častiach, o zložkách niečoho) súc v tesnej blízkosti a obyč. vo väčšom počte; v menšej vzdialenosti; op. riedko: h. sneží; h. popísaný zošit; h. obývaný, osídlený kraj; krajina h. popretkávaná sieťou diaľnic; h. zarastený breh; brada husto posiata šedinami [J. Štiavnický]; V strede kopca sa tiahol dvojrad ešte hustejšie rastúcich líp. [L. Ballek] 3. hovor. ▶ v krátkych časových intervaloch; veľa ráz po sebe, často, podchvíľou: autobusy premávajú dosť h.; Prvé mesiace sama často pribehla, no aj my sme zbehli hustejšie dolu. [P. Jaroš]; Priatelia, nechoďme do urážok príliš husto. [Pd 1994] ◘ fraz. husto ťa tkali/siali stojíš mi v ceste, nevidím cez teba ▷ do husta ↗ dohusta; na husto ↗ nahusto
často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí
husto 1. porov. hustý 1, 2 2. p. nahusto 3. p. často
nahusto v malých vzdialenostiach, intervaloch a pod.; do väčšej hustoty (op. nariedko) • husto (op. riedko) • dohusta: stromy okolo cesty sú vysadené nahusto, husto; nahusto, dohusta vyšľahaný sneh • zhusta: vlasy má zhusta prešedivené
husto p. hustý
hustý, 2. st. hustejší príd.
1. (o plynoch, tekutých i tuhých hmotách) majúci tuhšiu konzistenciu, skladajúci sa z tesne zoskupených čiastok: h-á omáčka, h. lekvár, h-é cesto, h. dym, h-á hmla, h. roztok; h-á krv;
2. ktorého časti, zložky sa vyskytujú v hojnom počte vedľa seba; nahromadený: h-á tráva, h. les, h-é vlasy, h. dážď; žart. h-é strnisko (o neoholenej brade); h-á dopravná sieť, h-á sieť prispievateľov;
husto prísl.: vedľa seba, h. siať, h. prší
hustý príd. 1. csl majúci tuhšiu konzistenciu: Náž miad bejvau̯ hustej (Čelovce MK); To som ale navarila hustú poliavku! (Kameňany REV); husté víno (Suchá n. Par. TRN); husta molha (Smižany SNV) F. chleba jak tldž hustí (Ardanovce HLO) - nevykysnutý; chlab hustí a silní (Šenkvice MOD) - mocný, pevný 2. skladajúci sa z čiastok nachádzajúcich sa tesne blízko seba: husté hrable (St. Turá NMV), hustí hreben (Lukáčovce HLO); hustá šťeť (Vrbie RUŽ) L. husté strapisko (Dražovce NIT), hustie sťenke (Pukanec LVI) - strapce hrozna s husto nasadenými bobuľami; hustuo žito (Lišov KRU) - hustý porast žita; husté kóroví (Šurany NZ) - kukurica na zelené kŕmenie; husté rukávce (Kostolné MYJ) - s hustou výšivkou F. hustí ako hrebeň (Rim. Píla RS), husti jak śčec (Studenec LVO), takia husťia ani krpec (Revúca) - veľmi husté (-ý) 3. plný, sýty: Žaludek so_mal husti. Boľel me (Záhradné PRE) 4. v dvojslovných názvoch rastlín: hustá hátka (Mor. Lieskové NMV) - bot. nechtík lekársky (Calendula officinalis); husté hrebíčki (Stupava BRA) - druh klinčekov; husto prísl. k 2: Konope sa ňesiaľi veľmi husto, ľebo bi boľi bívaľi ťenkie (Detva ZVO); Teraz ňechoďia husto vlake (Tek. Trsťany LVI)