husita -u m. stúpenec učenia Jana Husa;
husitský príd.: h-é hnutie, vojny;
husitstvo -a s.;
husitizmus -mu m. husitské hnutie
husitstvo -va s.
husitstvo -va s., husitizmus [-t-] -mu m. ⟨VM⟩ hist. ▶ české radikálne hnutie v 15. stor., usilujúce sa o spoločenskú a cirkevnú nápravu, husitské hnutie (podľa českého reformátora J. Husa): dejiny husitstva; revolučná vlna, vplyv husitizmu; idea, odkaz husitstva; stúpenci husitizmu; Tradícia kontinuity s husitizmom bola celý čas pestovaná a udržaná u slovenských evanjelikov. [Ľ. Ďurovič]; Väčší ohlas získalo husitstvo medzi chudobou v niektorých mestách, menej však preniklo medzi poddaných. [InZ 2002]
husitstvo -a m. ‹VM› hist. reformné hnutie v Čechách v rokoch 1419 – 1436
husita, -u m. stúpenec, prívrženec učenia Jána Husa; bojovník v husitskom vojsku: Husiti doniesli k nám novú obcovaciu reč. (Vlč.);
husitka, -y, -tiek ž.;
husitský príd.: h-é vojny, h-é vojská, h-é hnutie, h-á kolonizácia;
husitstvo, -a str. i husitizmus, -mu m. husitské hnutie