husár -a m. v min. jazdec vo vojsku;
husársky príd. i prísl.: h-a uniforma
● h. kúsok riskantne odvážny čin
husár -ra pl. N -ri m.
husár -ra pl. N -ri m. ⟨maď. ‹ južnoslovan.⟩ hist. ▶ (od 15. stor.) príslušník telesnej stráže uhorských kráľov; jazdec s ľahkou výzbrojou v habsburskej (najmä uhorskej) armáde plniaci prieskumné al. prenasledovateľské úlohy; neskôr príslušník ľahkej jazdy vo väčšine európskych armád (až do 1. svetovej vojny): oddiel husárov; veliteľ husárov; napoleonskí husári; uhorskí husári prenikali hlboko do zázemia nepriateľa; cez ľavé rameno mali husári prehodenú mentieku - kožušinou lemovaný kabátec; Drábi spolu s hradnými husármi boli rozmiestnení na hrade a v jeho areáli. [J. Tibenský]; V prvej svetovej vojne slúžil náš dedo ako husár. [P. Jaroš] ◘ fraz. ísť ako husár kráčať rovno, vystreto ▷ husárik -ka pl. N -kovia, husáriček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.: Nie tak, husárik, naopak. [E. Dzvoník]; Husáriček ide Pejka kúpať, - vravievali dedinčania. [J. Podhradský]
husár -a m. ‹maď < južnoslovan› hist. voj. h-i (v 15. stor. v Uhorsku) jazdci šľachtickej krajinskej pohotovosti; neskôr vo väčšine európ. armád príslušníci ľahkej jazdy
husár p. jazdec 1
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
husár, -a m. jazdec v bývalom rakúskouhorskom vojsku;
hovor. jazdec v armáde vôbec: husári odmašírovali (Lask.);
husársky príd. i prísl.: h. pluk, h-e čižmy
● hovor. h. kúsok neočakávaný, odvážny
husár1 m. 1. csl jazdec v bývalom rakúsko-uhorskom vojsku: To husári, to ďelostrelci, to pechota, to šetko bolo pomiešanó (Pondelok RS); A išu̯a jedna škadróna husárú do téj vojni (Jablonové MAL); Husar na ňim (na koni) šedzel (Rozhanovce KOŠ) F. to je žena ani husár! (Ratková REV) - prísna, sebavedomá 2. jzsl neskosený chlp trávy al. obilia pri kosení: Ke_dzle kosil, ostávali mu husári po kosi (Blatné MOD); Daj pozor, abi sis nepopichau̯ rit na tí_husároch! (Jablonové MAL) 3. druh jedlej huby, bot. kozák osikový (Leccinum aurantiacum): husár (Bošáca TRČ); husárisko s. zvel. expr. k 1: husárisko (Jablonové MAL); husársky príd. k 1: husárské nohavice (Lukáčovce HLO) L. husárski kúsok (Mošovce MAR) - odvážny čin; husárskí bvab (Rat. Lehota REV) - sorta fazule F. vibiti jak husarski kuň (Dl. Lúka BAR) - je prefíkaný
husár2 m. strsl, kys, miest. zempl samec husi, gunár: husár (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM); husar (Turzovka ČAD, Niž. Hrabovec VRN)
husár, husárka p. husiar
husársky, husárstvo p. husár1
husár1 m maď 1. voj jazdec v uhorskom vojsku al. v službách uhorských feudálov: kdy se wiprawo wali drabi na wognu, pryssly bily panssczy sluzebnyczy husary (ŽILINA 1599); czakany, czuo se czasarskym husarom daly (ŠTÍTNIK 1639); Rakoczy tam zustal a s nim okolo sto husarow (KEŽMAROK 1668); išli Spliniho husare (JANOVÍK 18. st) 2. jazdný stoličný al. mestský dráb: na nas posilal husare (LISKOVÁ 16. st); na hussarow stoličnych se skeltowalo wyno, chlyeb y gine (ŠTÍTNIK 1640); Georgio P. dany kožuch, ponewadz huszar mesky gest (ŽILINA 18. st) P. atpn Joannes Vida Huszar ( 1431); Johannem Hwzar ( 1476 v Honte); -sky príd k 1: czelady husarskeg pywa dawaly (SKLABIŇA 1601-04); prigal sem od sedlakow husarskych penezy, czo nebudu lowasow chowat (TRENČÍN 1652); Jakub do husarskeho regimentu prygaty bil (s. l. 1785); -stvo s 1. služba u husárov: Michal przedtym služyl przi gednem husarzi na husarstwe (ORAVA 1574) 2. husárske vojsko, husári: wylehnauce tam insurectie tá w mnohých tisýcech husarstwo, pěchota (MKH 1799); -ik dem expr k 1: nepotreby je mi husárikem býti (ASL 1770-90)
husár2, húser m gunár: husy z husermi no 20 (TRENČÍN 1647); kdi se gj da deset husy a geden huser (BLATNICA 1681); nadeg husera tlusteho (KLe 1740); anser: Gansert: gonar: husar (KrN 1795) P. atpn Gyryk Huser (TOPOĽČANY 1554)
húser p. husár2