hunský -ká -ké príd.
hunský -ká -ké príd. hist. ▶ súvisiaci s Hunmi, kočovnými kmeňmi z oblasti dnešného Mongolska; príznačný pre Hunov: hunskí dobyvatelia; hunské kočovné kmene; hunské jarmo, nebezpečenstvo; brániť sa proti hunským nájazdom; Hunská ríša staroveký štátny útvar Hunov, ktorý vznikol na území dnešného Mongolska v 3. stor. pred n. l.; Maďari sú si istí v tom, že Atila, hunský vojvodca, zomrel v Maďarsku, a kto ho chce nájsť, nech ho hľadá v maďarskej zemi. [A. Habovštiak]
Huni, -ov (j. č. Hun) m. hist. príslušníci vyhynutých kočovných ázijských kmeňov;
hunský príd.: h-é panstvo
hunský p. Huni