humno s. (húmno, húvno)
1. strsl, zsl, abov stodola: Tá raž aj tá pšeňica, to už bolo v humňe nazvážanuo (Ležiachov MAR); Zhoreľi šťiri humná (Podmanín PB); Šetki humná, čo buli pot slamú, zhoreli (Dol. Súča TRČ); To śme śe išľi bavidz do humna na popki (Sokoľ KOŠ); humno (Smrečany LM)
2. čiast. strsl, miest. zsl, čiast. vsl miesto v stodole určené na mlátenie: F stodole buli prirebrá, lešení, stupi, naprostrítku humno (Turá Lúka MYJ); Na humňe śe rozložeľi snopi, porozviazovaľi śe (Rankovce KOŠ); húvno (Dol. Mariková PB); humno (Tvrdošín TRS, Lučatín BB)
3. čiast. jstrsl, zsl priestor al. záhrada za domom al. za stodolou: Humňe bole nasaďenej sľúke, hruške, jabloňe (Čelovce MK); Majú v humne mnoho pekníh jabloní (Bzince p. Jav. NMV); Já so_mál tu na humne seden čerešní (Čataj MOD)
F. ňeboli aňi za humni (Bošáca TRČ) - nikde neboli, sú neskúsení; humnisko s. zvel. expr. k 3: Mál humniska kus a tan stromi (Trenč. Závada TRČ)
húvno p. humno