humanizmus -mu m. ‹l›
1. prvá etapa tal. renesančnej kultúry 14. stor., pôvodne štúdium antických klasických literárnych vzorov, neskôr i ďalších humanitných svetských odborov (studia humana); toto obdobie: európsky, slovenský literárny h.; rozvoj vedy počas h-u
2. filozoficky zdôvodnený názor rešpektujúci a podporujúci dôstojnosť človeka ako svojbytnej duchovnej i telesnej bytosti vo všetkých dimenziách jeho života, zameraný proti jeho odcudzeniu, sociálnemu, duševnému i politickému útlaku a pod.