humanizmus -mu m.
1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia
2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;
humanista -u m. stúpenec humanizmu;
humanistka -y -tiek ž.;
humanistický príd.: h-á literatúra; h. prístup;
humanisticky prísl.
humanizmus [-n-] -mu m.
humanizmus [-n-] -mu m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ spoločenské, kultúrne a literárne hnutie v Európe v 14. - 16. stor. vychádzajúce z antickej kultúry a vzdelanosti a kladúce dôraz na ľudské poznanie, na práva človeka a na veci pozemské a reálne; obdobie, v ktorom toto hnutie vzniklo a pretrvávalo: európsky h.; myšlienky humanizmu v literatúre; predstavitelia humanizmu na Slovensku; vplyv humanizmu na umenie; Renesancia a humanizmus znamenali návrat ku klasickej latinčine. [J. Horecký] 2. ▶ postoj, názor zdôrazňujúci úctu k človeku, rešpektovanie jeho dôstojnosti, práv, potrieb a záujmov, ľudskosť: výchova v duchu humanizmu; človek predchnutý myšlienkami humanizmu; kresťanský ideál humanizmu; hlásať h.; falošný h. predstieraná ľudomilnosť; Keď sa humanizmus a túžba po harmónii stretnú aj v umení, potom je to priam dotyk s prozreteľnosťou. [Pd 1994]
humanizmus -mu m. ‹l›
1. prvá etapa tal. renesančnej kultúry 14. stor., pôvodne štúdium antických klasických literárnych vzorov, neskôr i ďalších humanitných svetských odborov (studia humana); toto obdobie: európsky, slovenský literárny h.; rozvoj vedy počas h-u
2. filozoficky zdôvodnený názor rešpektujúci a podporujúci dôstojnosť človeka ako svojbytnej duchovnej i telesnej bytosti vo všetkých dimenziách jeho života, zameraný proti jeho odcudzeniu, sociálnemu, duševnému i politickému útlaku a pod.
humanizmus, -mu m. spoločenské a kultúrne hnutie v období renesancie (v XIV. až XVI. st.), založené na poznaní antickej vzdelanosti a vo svojom prvotnom štádiu hlásajúce slobodu ľudskej osobnosti; socialistický h. ktorého cieľom je oslobodiť všetkých pracujúcich od akéhokoľvek útlaku;
humanista, -u m.
1. stúpenec, hlásateľ humanizmu;
2. ľudomil, filantrop;
3. zastar. žiak 5. a 6. triedy niekdajšieho gymnázia;
humanistický príd.: h-á filozofia, literatúra; h-á učenosť, výchova; h-é vedy spoločenské vedy (na rozdiel od matematických a prírodných)