humanizmus -mu m.
1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia
2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;
humanista -u m. stúpenec humanizmu;
humanistka -y -tiek ž.;
humanistický príd.: h-á literatúra; h. prístup;
humanisticky prísl.
humanistický [-n-t-] -ká -ké príd.
humanistický [-n-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s humanizmom, spoločenským, kultúrnym a literárnym hnutím vychádzajúcim z antickej kultúry a vzdelanosti; vzťahujúci sa na humanizmus: h. duch; h. mysliteľ; humanistická literatúra; prenikanie humanistických myšlienok z Talianska do iných krajín Európy; humanistické posolstvo pre súčasný svet 2. 2. st. -kejší ▶ založený na humanizme, na úcte k človeku a rešpektovaní jeho dôstojnosti, práv, potrieb a záujmov; uplatňujúci charakter a prvky humanizmu; vlastný humanistovi: h. postoj k životu; humanistická etika; rozvíjať h. a sociálny rozmer spoločnosti; Ešte nie je celkom beznádejné odveké úsilie ľudstva o duchovný pokrok, vyššie, humanistickejšie méty. [LT 2001] □ filoz. humanistická filozofia koncepcia filozofie, v ktorej centre stojí človek, jeho dôstojnosť, potreby a záujmy; psych. humanistická psychológia smer v psychológii 20. stor., ktorý vníma človeka ako jedinečnú bytosť v procese sebarealizácie
humanistický príd.
1. k humanizmus, k humanista: h-é písomníctvo; h-á výchova (v 14. – 16. stor.) vychádzajúca z ideálu antickej vzdelanosti, ktorá je, koná v zmysle humanity, humanizmu 2; hist. h-á kurzíva typ písma (z 2. pol. 15. stor.) charakteristický spájaním jednotlivých písmen slučkami, z ktorého sa v 16. stor. vyvinula latinka; h-á minuskula okrúhle kreslené písmo európ. luxusných rukopisov 15. stor.
2. týkajúci sa štúdia klasických jazykov a humanitných predmetov: h-é vzdelanie;
humanistický p. humanizmus
humanizmus, -mu m. spoločenské a kultúrne hnutie v období renesancie (v XIV. až XVI. st.), založené na poznaní antickej vzdelanosti a vo svojom prvotnom štádiu hlásajúce slobodu ľudskej osobnosti; socialistický h. ktorého cieľom je oslobodiť všetkých pracujúcich od akéhokoľvek útlaku;
humanista, -u m.
1. stúpenec, hlásateľ humanizmu;
2. ľudomil, filantrop;
3. zastar. žiak 5. a 6. triedy niekdajšieho gymnázia;
humanistický príd.: h-á filozofia, literatúra; h-á učenosť, výchova; h-é vedy spoločenské vedy (na rozdiel od matematických a prírodných)