humanizmus -mu m.
1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia
2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;
humanista -u m. stúpenec humanizmu;
humanistka -y -tiek ž.;
humanistický príd.: h-á literatúra; h. prístup;
humanisticky prísl.
humanista [-n-] -tu pl. N -ti m.
humanista [-n-] -tu pl. N -ti m. 1. ▶ stúpenec al. predstaviteľ spoločenského, kultúrneho a literárneho hnutia humanizmu, vychádzajúceho z antickej kultúry a vzdelanosti: renesanční humanisti; humanisti minulých storočí; práce talianskych humanistov; Aj na Slovensku žijúci humanisti si písali s európskymi celebritami, s Erazmom Rotterdamským či Filipom Melanchtonom. [V. Švenková] 2. ▶ kto sa snaží vo svojom správaní a myslení uplatňovať ideály humanizmu, ako je úcta k človeku a pod.; človek s vysokou morálkou, sociálnym cítením a s pevnými charakterovými vlastnosťami: presvedčený, skutočný, zanietený h.; súčasní humanisti; vydávať sa za veľkého humanistu; Obetavý a šľachetný lekár humanista umrel a jeho úporne budované dielo sa začalo rozkladať. [Š. Žáry] ▷ humanistka -ky -tiek ž.: vzdelané humanistky; celý život je humanistkou a optimistkou
humanista -u m. (humanistka -y ž.)
1. stúpenec, predstaviteľ humanizmu
2. humánny človek, ľudomil
3. škol. zastar. žiak 5. a 6. triedy niekdajšieho šesťtriedneho gymnázia
humanista p. humanizmus
humanizmus, -mu m. spoločenské a kultúrne hnutie v období renesancie (v XIV. až XVI. st.), založené na poznaní antickej vzdelanosti a vo svojom prvotnom štádiu hlásajúce slobodu ľudskej osobnosti; socialistický h. ktorého cieľom je oslobodiť všetkých pracujúcich od akéhokoľvek útlaku;
humanista, -u m.
1. stúpenec, hlásateľ humanizmu;
2. ľudomil, filantrop;
3. zastar. žiak 5. a 6. triedy niekdajšieho gymnázia;
humanistický príd.: h-á filozofia, literatúra; h-á učenosť, výchova; h-é vedy spoločenské vedy (na rozdiel od matematických a prírodných)