humánny príd.
1. vyplývajúci z ľudskosti, ľudský: h-e skutky, názory, h-e cítenie
2. odb. týkajúci sa človeka, ľudí: h-a medicína; h-a ekológia zaoberajúca sa zlaďovaním vzťahu človeka a životného prostredia;
humánne prísl. k 1;
humánnosť -i ž.
humánnosť -ti ž.
humánnosť -ti ž. ▶ postoj a konanie v duchu ľudského prístupu, úcty k človeku a rešpektovania jeho dôstojnosti; preukazovanie dobra voči niekomu, ľudskosť, ľudomilnosť; syn. humanita: dodržiavať zásady humánnosti; h. v prístupe k ľuďom; potreba ľudskej spolupatričnosti a humánnosti; presadzovať osobné záujmy pod maskou humánnosti; Je možné, že [strážca] bol preložený vďaka priveľkej humánnosti voči pracujúcim otrokom. [O. Pöss - L. Takáč]
humánny príd. ‹l›
1. vzťahujúci sa na humanitu, ľudskosť, ľudský: h-e zásady; h-e cítenie
2. ľudomilný, dobročinný, humanitný: h-e inštitúcie
3. lek. vzťahujúci sa na človeka, ľudský: h-e sérum; h-a medicína, chirurgia;
humánne prísl.: konať h.;
humanita cit pre blížneho • ľudskosť • humánnosť: konať v mene humanity, ľudskosti; bol známy svojou humánnosťou
humánnosť p. humanita, charita
charita sledovanie dobra • humánnosť • dobročinnosť
ľudskosť cit pre ľudí • humánnosť • humanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitou • kniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom
1. ľudomilný, ľudský, filantropický: h-e snahy, skutky, úsilia;
2. odb. týkajúci sa človeka, ľudí: h-a medicína pre liečenie ľudí (na rozdiel od veterinárskej);
humánne prísl.;
humánnosť, -ti ž.