hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.; hulvátstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hulvát
2. grobiansky čin
hulvátstvo -va -tiev s. subšt.
hulvátstvo -va -tiev s. subšt. 1. iba sg. ▶ vlastnosť hrubého, neslušného, nevychovaného človeka; správanie vyznačujúce sa hrubosťou a nedostatkom slušnosti, chrapúnstvo, grobianstvo, surovosť: krčmové h.; nestrpieť, netolerovať žiadne h.; Jemnocit sa kdesi vyparil, vojna ho vzala, ako sa hovorilo, no skrývali sa v ňom aj korienky starého mocnárskeho hulvátstva. [L. Ballek] 2. ▶ prejav hrubého, neslušného správania, hrubý čin, skutok, chrapúnstvo, grobianstvo: pouličné hulvátstva výrastkov, divákov; tvrdo trestať hulvátstva; V záujme celej futbalovej verejnosti je, aby sa hulvátstvo a vulgarizmus vytratili z futbalových ihrísk a hľadísk. [Sme 1999]
hulvátstvo p. surovosť
hulvát, -a m. (čes.) pejor. hrubý, surový človek, grobian: Hulvát! — skríkne skladník. (Heč.);
hulvátsky príd.: h. hlas (Jil.);
hulvátstvo, -a str. hrubosť, surovosť, grobianstvo